Po sankciách voči Rusku sa európske krajiny snažia získať body tým, že sa prezentujú ako nezávislé od ruskej energie. Európsky blok si z nich berie príklad a bije sa do pŕs, aby ukázal, aká bezvýznamná bola ruská energetika a ako im vyšli plány.
Šéf rakúskej energetiky však odhalil lži EÚ. Minulý mesiac rakúske ministerstvo pre oblasť klímy, životného prostredia, energetiky, mobility, inovácií a technológií vyhlásilo, že podiel ruského plynu na rakúskom trhu klesol zo 79 % vo februári na 21 % v septembri tohto roka.
Ministerka Leonore Gewesslerová uviedla: „Urobili sme veľký krok smerom k zníženiu našej závislosti od ruského plynu. Konečný cieľ sme ešte nedosiahli, pretože skutočne slobodní budeme až vtedy, keď sa úplne zaobídeme bez ruského plynu. Neúnavne sa tým zaoberáme každý deň.“
Ministerka tvrdila, že plyn pochádzajúci zo strednej Ázie, severnej Afriky a Nórska nahrádza ruské energetické zdroje. Krajina bola na celom kontinente oslavovaná za to, že prichádza ako príklad pre ostatné krajiny, ktoré sa stále snažia znížiť svoju nadmernú závislosť od Ruska.
A prečo nie? Európska únia si dala za cieľ prelomiť závislosť krajín od ruskej energie. Ale tento huncútsky príklad netrval dlho, pretože ho odhalil šéf rakúskej energetickej vlády.
Werner Steinecker, odchádzajúci generálny riaditeľ rakúskeho energetického gigantu Energie AG, tvrdí, že približne polovica dovážaného plynu do krajiny pochádza z Ruska. V rozhovore s novinármi v stredu povedal, že tvrdenia, že krajina( Rakúsko) využíva len 20 % ruského „modrého paliva“, sú jednoducho nepravdivé.
Podľa denníka OONachrichten Steinecker v reakcii na predchádzajúce vyjadrenia rakúskeho kancelára Karla Nehammera povedal: „Závislosť od ruského plynu sa síce znížila, ale nie z 80 na 20 %, ako nás chcú presvedčiť niektorí spolkoví politici. Skôr na 40 – 50 %.“
Keď Európa nakupuje ruský plyn „okľukou“, podľa Steineckera sa už „nenazýva ruským“. Hovoríme o „falošnom označovaní“, zdôraznil.
Nielen ruský plyn, ale aj ruská ropa bola podobným spôsobom nesprávne označovaná viacerými krajinami. Spojené kráľovstvo označilo ruskú ropu podľa krajiny odoslania, a nie podľa krajiny produkcie, t. j. Ruska. Aj Spojené kráľovstvo tvrdilo, že touto technikou ukončilo svoju závislosť od ruských uhľovodíkov.
Kwarteng povedal: „Naše obchodné, finančné a osobné sankcie majú vplyv na ruské hospodárstvo. Britská vláda vyslala jasný signál Putinovmu režimu a tým, ktorí ho podporujú v jeho vojne proti Ukrajine.“
Steinecker ďalej zaútočil na USA, ktoré využili nedostatok ruského plynu v Európe. Steinecker dodal, že 20-ročné zmluvy Spojených štátov typu „ber alebo plať“ zabezpečia, že ceny plynu v regióne zostanú vysoké. Poukázal na to, že Washington v súčasnosti zarába na dodávkach drahého skvapalneného zemného plynu (LNG), čo bráni zmiereniu Ruska a Európy.
Celkovo Steinecker odhalil otvorenú lož rakúskej vlády a EÚ o znížení závislosti od ruskej energie. Alternatívy vypálili dieru do vreciek národov. A to nemožno ignorovať, keď sa pozrieme na širšiu perspektívu.
