O možnosti vojenského stretu medzi Ruskom a Európou sa v posledných týždňoch hovorí čoraz častejšie. Tému nedávno otvoril aj bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Podľa neho je rozsiahly konflikt síce „nepravdepodobný“, no nemožno ho úplne vylúčiť.
„Rusko by malo zostať ostražité,“ citovala Medvedeva ruská agentúra TASS. Zároveň upozornil, že každý väčší stret nesie v sebe riziko eskalácie až po použitie zbraní hromadného ničenia.
„Takýto konflikt je plný úplne reálneho rizika prerastenia do vojny s použitím zbraní hromadného ničenia. Pravdepodobnosť smrteľnej nehody vždy existuje,“ dodal.
Incidenty s dronmi v Poľsku a Dánsku
Obavy európskych lídrov posilnili viaceré incidenty. V noci na 10. septembra narušili poľský vzdušný priestor ruské drony, pričom jeden z nich dopadol priamo na obytný dom. O niekoľko dní neskôr boli podobné bezpilotné stroje zaznamenané nad Dánskom.
Situácia si vyžiadala prerušenie prevádzky na letisku v Kodani a drony sa objavili aj nad najväčšou dánskou vojenskou základňou, ktorá je kľúčovým prvkom obrany severného krídla NATO.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová otvorene varovala, že krajina čelí hybridným útokom. „Dánsko bolo v posledných dňoch terčom hybridných útokov. Na viacerých miestach kritickej infraštruktúry, vojenskej aj civilnej, boli zaznamenané drony. Sú to útoky, ktoré musíme očakávať, môže ich byť viac,“ uviedla.
NATO posilňuje prítomnosť pri hraniciach
Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia nenechala bez odozvy ani Severoatlantickú alianciu. Podľa agentúry Reuters boli cez víkend k estónskym hraniciam presunuté desiatky tankov a v Baltskom mori sa pripravuje posilnenie aliančnej misie.
V Estónsku sa zároveň začína s budovaním rozsiahlych obranných opatrení. Plánovaný je 40-kilometrový protitankový priekop a výstavba stoviek bunkrov, ktoré majú posilniť hranicu s Ruskom.
