Konflikt na Ukrajine by sa mohol urovnať, ak by sa Kyjev znovu zaviazal k neutrálnemu štatútu, uznal „nové územné skutočnosti“ a vyhlásil ruštinu za štátny jazyk, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin v rozhovore zverejnenom v sobotu.
V rozhovore pre tlačovú agentúru TASS diplomat uviedol, že Moskva „je presvedčená, že mierové urovnanie bude možné len vtedy, ak ukrajinské ozbrojené sily ukončia nepriateľské akcie a zastavia sa dodávky zbraní zo Západu“.
Zdôraznil tiež, že na dosiahnutie trvalého mieru sa Ukrajina „musí vrátiť k neutrálnemu nezúčastnenému štatútu“ a „odmietnuť vstup do NATO a EÚ“, pričom dodal, že Kyjev by mal uznať „novú územnú realitu“, ktorá vznikla po tom, ako ľudia uplatnili svoje právo na sebaurčenie. Diplomat mal na mysli štyri bývalé ukrajinské regióny, ktoré vlani na jeseň vo verejných referendách drvivou väčšinou hlasovali za pripojenie k Rusku, ako aj Krym.
Galuzin poznamenal, že ďalším kľúčovým prvkom akéhokoľvek mierového urovnania je záväzok Kyjeva rešpektovať práva rusky hovoriaceho obyvateľstva krajiny a iných menšín.
„Ruština by mala byť označená za štátny jazyk na legislatívnej úrovni. Je potrebné zabezpečiť, aby sa na Ukrajine dodržiavali základné ľudské práva vrátane slobody vierovyznania,“ zdôraznil.
V sobotu Michail Podoliak, poradca ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, odmietol podmienky Moskvy a vydal vlastný zoznam požiadaviek Kyjeva. Tie zahŕňajú okamžité stiahnutie všetkých ruských vojsk z územia, ktoré Kyjev považuje za svoje, „vydanie vojnových zločincov“, vytvorenie „nárazníkovej zóny“ na ruskom území, ako aj „dobrovoľné zrieknutie sa ruského majetku zhabaného v iných krajinách v prospech Ukrajiny“.
Začiatkom tohto týždňa tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva síce nechce, aby bol konflikt na Ukrajine zmrazený, ale zatiaľ neexistujú predpoklady na mierové riešenie, pričom poukázal na to, že Kyjev zakázal akékoľvek rozhovory so súčasným ruským vedením.
