Vojna, sankcie, drahé úvery a klesajúci záujem o ruské výrobky. To všetko výrazne podkopáva hospodárstvo, ktoré ešte donedávna ruské úrady opisovali ako stabilné. Najnovšie však obavy začal otvorene priznávať aj samotný prezident Vladimir Putin.
Na ekonomickom stretnutí v Kremli upozornil, že počet zamestnancov, ktorým skrátili pracovný čas alebo boli poslaní na neplatené voľno, sa za posledných sedem mesiacov takmer zdvojnásobil. „Na začiatku roka sa v tejto situácii nachádzalo asi 98-tisíc ľudí, do konca júna už 153-tisíc a do 8. augusta toto číslo dosiahlo 199-tisíc,“ uviedol podľa prepisu zverejneného Kremľom.
Nezamestnanosť nízka len na papieri
Oficiálne štatistiky uvádzajú rekordne nízku nezamestnanosť na úrovni 2,2 %. Putin však priznáva, že tieto čísla môžu byť zavádzajúce a varuje pred „ochladením ekonomiky“. Obavy z budúcnosti má aj preto, že mnohí pracovníci sú vedení ako zamestnaní, hoci v skutočnosti odpracujú len minimum hodín.
Varovania z centrálnej banky aj od expertov
Putinove slová nadväzujú na júnové vyhlásenie šéfky ruskej centrálnej banky Elviry Nabiullinovej. Tá pripustila, že hospodárstvo je „na kolenách“. „Zdroje, ktoré nám umožnili vykazovať rast počas dvoch rokov v podmienkach vojny a sankcií, sú vyčerpané,“ upozornila podľa denníka The Moscow Times.
Podobne skeptický bol aj generálny riaditeľ Sberbank German Gref. Podľa neho kombinácia drahých pôžičiek a nadhodnoteného rubľa vytvára „dokonalú búrku“, ktorá môže zastaviť investície a ešte viac prehĺbiť problémy.
Ekonomka Agnieszka Brycová to v júli pre poľský portál WP Wiadomości prirovnala k maratóncovi na steroidoch: „Ruská ekonomika pripomína smrteľne chorého maratónca, ktorý však beží ďalej len vďaka injekciám steroidov. Toto skončí zle. Je len otázkou času, kedy Rusko zažije vážne ekonomické problémy, ktoré ho donútia k ústupkom. A na tú chvíľu by sme my, ako Západ, mali čakať.“
Firmy prechádzajú na skrátený pracovný týždeň
Kríza sa naplno prejavuje v priemysle. Viaceré veľké automobilky, vrátane výrobcov nákladných vozidiel, zaviedli štvordňový pracovný týždeň. Autobusové závody obmedzujú alebo úplne zastavujú výrobu.
Podobný scenár čaká aj najväčšieho producenta cementu v krajine, ktorý od októbra skracuje pracovný čas. Ruské železnice, jeden z najväčších zamestnávateľov v krajine, posielajú pracovníkov na nútené neplatené voľno. Podľa denníka RBK Daily tak spoločnosť reaguje na historicky najprudší pokles nákladnej dopravy.
Putin hľadá riešenie, ale ekonomika závisí od ropy
Prezident vyzval ministerstvá a regionálne úrady, aby intenzívnejšie spolupracovali s podnikmi a snažili sa zmierniť následky krízy. „Zostaňte v neustálom kontakte s obchodnými skupinami, podnikateľmi a zamestnancami firiem. Pomôžte im riešiť ich problémy,“ apeloval na úradníkov.
Budúcnosť však podľa odborníkov do veľkej miery určí cena ropy a schopnosť Ruska ju vyvážať.
Už v roku 2014 to výstižne pomenoval bývalý americký senátor John McCain, keď Rusko označil za „benzínovú pumpu prezlečenú za štát“. Tento výrok dnes opäť naberá na aktuálnosti.
