Svetové trhy s energiami dostávajú ďalšiu ranu. Uprostred eskalujúceho napätia na Blízkom východe a pokračujúcich ukrajinských útokov na ropnú infraštruktúru prichádza Moskva s radikálnym krokom. Od 1. apríla 2026 Rusko dočasne zastavuje vývoz benzínu do zahraničia.
Ruská vláda oficiálne potvrdila, že zákaz bude platiť predbežne štyri mesiace, teda až do 31. júla 2026. Rozhodnutie, ktoré inicioval podpredseda vlády Alexandr Novak na pokyn prezidenta Vladimira Putina, sa týka všetkých domácich producentov palív bez výnimky, informuje aa.com
Prečo Moskva siahla po tomto opatrení?
Hlavným cieľom nového embarga je primárne ochrana vlastného trhu. Kremeľ týmto krokom reaguje na kombináciu troch kritických faktorov:
Hrozba zdražovania doma: Ceny benzínu na ruských čerpacích staniciach začali počas marca citeľne stúpať. Vláda sa pred blížiacou sa poľnohospodárskou a motoristickou sezónou snaží za každú cenu udržať ceny na uzde a predísť domácemu palivovému deficitu.
Turbulencie na Blízkom východe: Aktuálny konflikt v regióne (najmä eskalácia napätia medzi USA a Iránom) spôsobuje obrovské výkyvy cien ropy. Pre ruské firmy by bolo momentálne mimoriadne lukratívne masívne vyvážať benzín do zahraničia, čo by však trh doma „vysalo“.
Ukrajinské drony v akcii: Kľúčovým, no oficiálne menej komunikovaným dôvodom, sú zintenzívnené útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel. Presné zásahy v poslednom období výrazne poškodili viaceré veľké ruské rafinérie, čím citeľne znížili celkové kapacity krajiny na spracovanie ropy.
Kto na zákaz doplatí najviac?
Hoci ruské ministerstvo energetiky ubezpečuje, že domáce zásoby nafty aj benzínu sú bezpečné a rafinérie bežia naplno, globálny trh výpadok pocíti. Rusko v minulom roku bežne vyvážalo v priemere 117-tisíc barelov benzínu denne.
Krajín Európskej únie, a teda ani Slovenska, sa tento konkrétny výpadok priamo nedotkne, keďže na ruské palivá už dlhšie platí sankčné embargo. Zákaz však poriadne skomplikuje situáciu štátom, ktoré ruskú ropu a jej deriváty vo veľkom nakupovali práve po zavedení západných sankcií – ide najmä o Čínu, Turecko, Brazíliu a viaceré africké krajiny. Obmedzenie globálnej ponuky však môže v konečnom dôsledku vytvoriť sekundárny tlak na rast cien palív aj na iných svetových trhoch.
