Napätie medzi Washingtonom a Teheránom dosahuje bod varu. V čase, keď Iránom zmietajú historicky najväčšie nepokoje, sa rétorika medzi oboma mocnosťami vyostruje do extrémov.
Americký prezident Donald Trump otvorene prehovoril o fatálnych následkoch, ktoré by Irán pocítil v prípade útoku na amerického lídra.
Ultimátum, ktoré nepozná kompromis
Donald Trump v nedávnom rozhovore pre televíziu News Nation nešetril tvrdými slovami. Na priamu otázku o spravodajských informáciách týkajúcich sa iránskych hrozieb voči jeho osobe odpovedal jasne a nekompromisne. Podľa jeho slov sú Spojené štáty pripravené na scenár, ktorý by znamenal koniec súčasného iránskeho režimu.
„Mám veľmi prísne pokyny. Ak sa niečo stane, zmetú ich z povrchu Zeme,“ vyhlásil Trump.
Tento výrok len podčiarkuje hlbokú priepasť a vzájomnú nedôveru, ktorá medzi krajinami panuje. Washington vníma hrozby atentátov ako prekročenie červenej čiary, na ktoré by reagoval bezprecedentnou silou.
Teherán odpovedá hrozbou „ohnivého sveta“
Reakcia z iránskej strany na seba nenechala dlho čakať. Iránska generalita reaguje na akékoľvek náznaky agresie voči najvyššiemu vodcovi, ajatolláhovi Alímu Chameneímu, rovnako militantným tónom.
„Trump vie, že ak sa proti nášmu vodcovi natiahne ruka agresie, tú ruku nielen odsekneme, ale aj zapálime ich svet a nenecháme im žiadne bezpečné útočisko,“ nechal sa počuť iránsky generál. Táto slovná prestrelka naznačuje, že obe strany sú v stave najvyššej pohotovosti a akýkoľvek incident by mohol spustiť špirálu nekontrolovateľného násilia.
Irán v plameňoch: Režim bojuje o prežitie na domácej pôde
Zatiaľ čo sa lídri oháňajú vojenskou silou, v uliciach iránskych miest sa odohráva skutočná dráma. Krajina čelí najrozsiahlejšej vlne protestov od islamskej revolúcie v roku 1979. To, čo začalo ako nespokojnosť s drastickou infláciou a ekonomickým úpadkom, prerástlo do otvorenej vzbury proti teokratickej vláde.
Situácia v krajine je kritická:
- Informačné vákuum: Vláda v snahe potlačiť organizovanie protestov pristúpila k celoplošnému vypnutiu internetu.
- Vysoká cena za slobodu: Organizácia pre ľudské práva HRANA uvádza, že počet obetí už presiahol hranicu 4 000, pričom reálne čísla môžu byť vzhľadom na cenzúru omnoho vyššie.
- Medzinárodný tlak: Významné osobnosti v exile, vrátane laureátky Nobelovej ceny Širín Ebádíovej, naliehajú na svetové mocnosti, aby voči režimu v Teheráne zasiahli razantnejšie.
Budúcnosť Iránu je nateraz neistá. Medzi hrozbou totálnej vojny so Západom a neutíchajúcim vnútorným tlakom nespokojných občanov sa islamský režim ocitá v najväčšej existenčnej kríze za posledné desaťročia.
