Slovensko čelí prudkému ochladeniu, ktoré zasiahlo viaceré regióny už počas dnešného rána. Teploty na niektorých miestach klesli pod -10 °C a meteorológovia z iMeteo varujú, že chladné dni ešte nekončia. V nasledujúcich dňoch sa očakáva ďalšie zhoršenie, ktoré môže vážne ohroziť poľnohospodársku produkciu, najmä ovocné sady a vinice.
Za súčasným vývojom počasia stojí vlniaci sa studený front, ktorý sa rozprestiera nad Alpami, Balkánom a oblasťou Jadranského mora. Spolu s tým k nám od severozápadu preniká okraj tlakovej výše, ktorá do regiónu prináša výrazne chladný vzduch.
„Najnižšie teploty očakávame v piatok a sobotu ráno, keď sa mráz rozšíri prakticky na celé územie Slovenska,“ uvádzajú meteorológovia. No už dnešné ráno prinieslo citeľné ochladenie – podľa oficiálnych meraní klesla teplota na Lomnickom štíte až na -9,4 °C, na Chopku na -3,9 °C, a na Skalnatom plese na -2,5 °C. Mráz bol prítomný aj na Kojšovskej holi (-1,2 °C) a Štrbskom plese (-0,3 °C).
Na vysokohorských staniciach ako Lomnický štít či Chopok sa dokonca udržiava celodenný mráz. Ešte nižšie teploty však zaznamenali naši severní susedia – v poľskej Biebrze bolo ráno až -10,7 °C.
Výstrahy pred mrazom na celom Slovensku
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred mrazom, ktorá bude platiť od štvrtkového večera až do sobotného rána. Výstraha sa týka takmer celého územia Slovenska s výnimkou juhozápadných a juhovýchodných oblastí vo štvrtok, no od piatka už bude platiť plošne.
Teploty môžu vo výške 2 metrov nad zemou klesnúť od 0 °C do -3 °C. V blízkosti povrchu, teda vo výške 5 cm nad zemou, sa očakávajú ešte nižšie hodnoty – od -2 °C až po extrémnych -7 °C. V sobotu nadránom sa mráz rozšíri aj do najjužnejších častí Slovenska, kde môže teplota klesnúť na 0 °C až -3 °C, na severe až na -7 °C.
Nádej prichádza až v druhej polovici mája
Podľa aktuálnych prognóz meteorológovia očakávajú návrat teplejšieho a stabilnejšieho počasia až v druhej polovici mája. Dovtedy však treba rátať s rizikom prízemných mrazov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vegetáciu v plnom raste.
Poľnohospodári a záhradkári by preto mali prijať preventívne opatrenia na ochranu rastlín, predovšetkým tých citlivejších na chlad.
