Zatiaľ čo v okolitých krajinách sa situácia s infláciou stabilizovala, Slováci pri pohľade na bločky z obchodov stále krútia hlavami.
Kombinácia vyššej DPH, transakčnej dane a rastúcich nákladov na energie urobila zo Slovenska jednu z najdrahších krajín strednej Európy.
Pozreli sme sa na to, koľko za rovnaký nákup zaplatia naši susedia a ako sa drastické zdražovanie podpisuje na zdraví našich obyvateľov.
Keď 50 eur v peňaženke nič neznamená
Ak sa dnes vyberiete na nákup základných potravín – pečivo, mliečne výrobky, mäso, ovocie a zelenina – s 50-eurovou bankovkou v ruke, na Slovensku odídete s poloprázdnym košíkom. Ak by ste však rovnaký zoznam položiek nakúpili u našich susedov, rozdiel pocítite okamžite.
Koľko zaplatíme za rovnaký nákup (pomer k slovenským 50 €):
- Slovensko: 50,00 €
- Česko: 47,80 €
- Poľsko: 38,50 €
Rozdiel v porovnaní s Poľskom je priam priepastný. Za sumu, ktorú necháte v slovenskom supermarkete, si v Poľsku odnesiete takmer o štvrtinu viac tovaru.
Paradox platov: Drahšie potraviny, nižšie mzdy
Frustráciu Slovákov umocňuje fakt, že hoci platíme „západné“ ceny, naše výplaty sa na tie susedné pozerajú zdola. V roku 2025 a 2026 sa nožnice medzi životnou úrovňou u nás a v Česku či Poľsku opäť o niečo viac roztvorili.
Priemerná mzda v Českej republike sa v prepočte pohybuje na úrovni 1 850 €, zatiaľ čo v Poľsku vďaka silnému hospodárskemu rastu atakuje hranicu 1 700 €. Na Slovensku sa pritom s námahou šplháme k hranici 1 580 €. Výsledok je krutý: Slovák minie na potraviny viac ako štvrtinu svojho disponibilného príjmu, čo je v rámci EÚ jeden z najhorších údajov.
„Mäso máme len v nedeľu, aj to v akcii“
Čísla a štatistiky sú jedna vec, no realita v domácnostiach je oveľa drsnejšia. Pýtali sme sa ľudí v regiónoch, ako sa ich život zmenil pod tlakom cien v roku 2026. Odpovede sú alarmujúce – Slováci šetria na tom najcennejšom: na zdraví.
„Dnes sa už nepozerám na zloženie, ale len na červenú cenovku,“ hovorí pre Plenum.sk pani Viktória z Nitry. „Kedysi som kupovala deťom kvalitnú šunku s 95 % podielom mäsa, dnes beriem tú najlacnejšiu, kde je viac múky a soli ako čohokoľvek iného. Ovocie kupujem len vtedy, keď je v akcii, a aj to len jeden druh. Cítim, že jeme oveľa nezdravšie, sme viac unavení, ale z čoho máme kúpiť čerstvú zeleninu, keď kilo papriky stojí v zime takmer päť eur?“ pýta sa zúfalo.
Podobnú skúsenosť má aj Marcela zo Spišskej Novej Vsi, matka troch detí. „Museli sme si odpustiť všetko, čo nie je nevyhnutné. Zabudli sme na kvalitné syry alebo hovädzie mäso. Varím viac múčnych jedál, zemiaky, cestoviny – zasýti to, ale viem, že to nie je pre deti ideálne. Najviac ma mrzí, že hoci obaja s manželom pracujeme, cítime sa ako chudobní. Do Poľska to máme na skok, tak raz mesačne robíme veľké nákupy tam, inak by sme z výplaty do výplaty neprežili,“ priznáva Marcela pre redakciu Plenum.sk
Budúcnosť je neistá
Analytici predpovedajú, že trend vysokých cien potravín na Slovensku bude pretrvávať aj v roku 2026. Kým sa neodstránia štrukturálne problémy našej ekonomiky a nezníži sa energetická náročnosť výroby, slovenské rodiny budú aj naďalej dotovať štátnu pokladnicu a zisky reťazcov na úkor vlastného zdravia a plných žalúdkov.
