Slovenská vláda naďalej vetuje nový balík sankcií EÚ proti Rusku. Dôvodom nie sú samotné ekonomické opatrenia, ale plán Bruselu úplne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027. Premiér Robert Fico žiada finančné záruky, inak podľa neho hrozí Slovensku miliardová žaloba od Gazpromu.
Fico drží sankcie ako rukojemníka: Bratislava vetuje balík EÚ proti Rusku
Zatiaľ čo EÚ finišuje prípravu ďalšieho sankčného balíka proti Rusku, Slovensko zostáva jediným členským štátom, ktorý ho blokuje. Hoci sa nové opatrenia zameriavajú na ruský finančný sektor a energetiku vrátane zníženia cenového stropu na ropu, Bratislave prekáža iný aspekt – plánovaný koniec dovozu ruských fosílnych palív, píše portál euronews.com
Slovenské veto zablokovalo schválenie sankcií
Sankčný balík, o ktorom sa rokuje už niekoľko týždňov, bol pripravený na schválenie počas stretnutia veľvyslancov členských štátov v Bruseli. Podľa diplomatických zdrojov zablokovalo jeho prijatie opätovné slovenské veto.
Kritická situácia nastáva v čase, keď Rusko zintenzívnilo útoky na Ukrajinu – bezprecedentným raketovým a dronovým bombardovaním. Mnohé štáty preto tlačia na prijatie tvrdších sankcií, ktoré by zasiahli Putinovu vojnovú mašinériu.
Hlavný problém: úplný koniec ruského plynu
Hoci Slovensko neodmieta samotné ekonomické sankcie, ostro vystupuje proti návrhu úplného vyradenia ruských fosílnych palív z energetického mixu do roku 2027. Tento plán predstavila Európska komisia v máji a obsahuje aj zákaz nových i existujúcich zmlúv na dovoz plynu z Ruska.
Ako vnútrozemská krajina s vysokou závislosťou od ruského plynu Slovensko varuje, že tento krok by:
- zvýšil ceny energií pre domácnosti aj firmy,
- znížil konkurencieschopnosť priemyslu,
- a ohrozil energetickú bezpečnosť.
Slovensko žiada kompenzácie, inak hrozí žaloba
Premiér Robert Fico žiada od Bruselu záruky, že Slovensko neutrpí hospodárske škody v dôsledku ukončenia dodávok ruského plynu.
„Tento návrh nám uškodí, pokiaľ nedôjde k dohode s Európskou komisiou o náhrade všetkých škôd, ktoré by mohol spôsobiť,“ uviedol Fico vo videu po summite EÚ.
Podľa neho Slovensko čelí hrozbe žaloby od ruského Gazpromu vo výške 16 až 20 miliárd eur. Dôvodom je platná dlhodobá zmluva o dodávkach plynu až do roku 2034. Komisia tvrdí, že ak dôjde k zákazu, pôjde o prípad „vyššej moci“, a preto sú žaloby podľa nej právne neudržateľné.
Brusel rokoval s Bratislavou, zlom však nenastal
V snahe nájsť kompromis vyslala Európska komisia minulý týždeň do Bratislavy expertný tím. Rokovania sa týkali možností diverzifikácie energetických zdrojov, posilnenia prepojení so susednými krajinami a riešení na tlmenie cien energií.
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková označila stretnutie za „dôležitý krok vpred“. Podľa nej ide o začiatok konštruktívneho dialógu.
Zatiaľ však žiadna zo strán nepotvrdila, že sa podarilo dosiahnuť prielom. Nie je jasné, či Fico trvá na finančných kompenzáciách, a ak áno, či ich Brusel vôbec zvažuje – rozpočet EÚ je momentálne napätý.
Komisia: Pomoc áno, ale bez nových dotácií
Európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen upokojuje situáciu, no zároveň varuje pred prehnanými očakávaniami:
„Nerokujeme o žiadnych nových dotáciách. Pomáhame však zabezpečiť, aby dodávky ropy a plynu do Slovenska zostali stabilné,“ povedal minulý týždeň v Dánsku.
Dodal, že EÚ v spolupráci so susednými krajinami hľadá riešenia, ktoré by zároveň udržali ceny pod kontrolou a neohrozili bezpečnosť dodávok.
Kľúčové rozhodnutie padne už čoskoro
Diplomati dúfajú, že sa podarí nájsť kompromis v najbližších dňoch. Už v piatok je naplánované ďalšie zasadnutie veľvyslancov. Očakáva sa, že by mohlo pripraviť pôdu pre rozhodnutie ministrov zahraničných vecí na budúci týždeň.
Ak Slovensko zmení postoj, balík sankcií môže byť rýchlo prijatý. Ak nie, EÚ bude musieť hľadať nové spôsoby, ako udržať jednotu v otázke tlaku na Rusko.
