Pestovanie ozimnej zeleniny je skvelý spôsob, ako predĺžiť záhradkársku sezónu a tešiť sa z čerstvej úrody skôr, než sa naplno začne jar. Tieto odolné druhy zeleniny prečkajú zimu priamo v pôde a začínajú rásť hneď, ako sa objavia prvé teplejšie dni.
Ak chcete mať náskok a vyhnúť sa jarnej záhradkárskej horúčke, ozimné pestovanie je ideálna voľba.
Čo je ozimná zelenina a prečo sa ju oplatí pestovať
Ozimná zelenina sa vysieva na jeseň a počas zimy odpočíva v pôde. Na jar, keď sa pôda oteplí, pokračuje v raste a dozrieva omnoho skôr ako bežne pestované druhy. Tieto rastliny sú prispôsobené chladnému počasiu a dokážu odolávať mrazom.
Hlavné výhody ozimného pestovania:
- úrodu získate o 2 až 4 týždne skôr ako pri jarnom výseve,
- rastliny využijú zimnú vlahu a lepšie znášajú jarné suchá,
- jesenný výsev rozloží prácu v záhrade a odbremení vás na jar.
Kedy a ako vysievať ozimnú zeleninu
Pri výbere siahnite po odrodách označených ako ozimné alebo vhodné na zimné pestovanie. Termíny výsevu sa líšia podľa jednotlivých druhov:
- mrkva ozimná – v prvej polovici augusta,
- špenát ozimný – od polovice augusta až do októbra (pri teplej jeseni aj neskôr),
- cibuľa ozimná – od polovice augusta do konca októbra,
- cesnak ozimný – od polovice septembra do novembra.
Pôdu pripravte dôkladne – mala by byť hlboko prekyprená, humózna a bohatá na živiny. Ideálne pH pôdy je 6,0–7,0. Pred sejbou ju obohaťte kompostom alebo dobre preležaným hnojom, ktorý rastlinám dodá výživu počas zimy aj na začiatku jari.
Najlepšie sa darí na slnečnom a pred vetrom chránenom mieste, napríklad pri južnej stene domu alebo pri živom plote.
Ako sa starať o ozimnú zeleninu počas zimy
Základom úspechu je ochrana rastlín pred mrazom. Keď teploty pravidelne klesajú pod nulu, prikryte záhony vrstvou mulču – môžete použiť slamu, suché lístie alebo kôru (v hrúbke 5–10 cm). V chladnejších oblastiach je vhodné pridať aj netkanú textíliu.
Dôležité je prikryť záhony až po zamrznutí pôdy – ak by ste to urobili skôr, rastliny by mohli napadnúť plesne.
Počas zimy kontrolujte stav porastu, najmä po odmäku. Ak sa textília prilepí k rastlinám, podložte ju vetvičkami, aby sa zabezpečil prístup vzduchu.
Na jar, keď sa počasie ustáli a teploty sú trvalo nad nulou, prikrytie odstráňte. Pôdu jemne prekyprite, odstráňte burinu a podľa potreby prihnojte kompostom alebo prírodným výluhom z pŕhľavy.
Najčastejšie problémy pri pestovaní a ako im predchádzať
Vymŕzanie rastlín je najčastejší problém, najmä počas dlhých období mrazov. Riešením sú odolné odrody a dôkladná zimná ochrana. Poškodené rastliny vždy odstráňte, aby nešírili choroby.
Hubové ochorenia, ako napríklad múčnatka či sivá pleseň, sa objavujú hlavne na jar, keď stúpa vlhkosť vzduchu. Prevenciou je dostatočné prevzdušnenie porastu a vyhýbanie sa zálievke na listy. V prípade napadnutia pomôžu prírodné postreky z cesnaku alebo harmančeka.
Škodcovia, najmä slimáky a vošky, môžu napádať mladé výhonky. Proti slimákom pomáha vrstva drvených vaječných škrupín alebo otrúb okolo rastlín. Vošky účinne odpudí postrek z pŕhľavy alebo roztok s prírodným mydlom.
Prečo sa oplatí sadiť aj na jeseň
Ozimná zelenina vám ušetrí čas aj prácu počas jari, využije zimnú vlahu a odmení vás skorou, chutnou úrodou. Záhrada tak zostane živá aj v období, keď väčšina rastlín oddychuje – a vy sa môžete tešiť z prvých listov špenátu či cibuľovej vňate už začiatkom marca.
V skratke
- Ozimná zelenina sa vysieva na jeseň a prezimuje v pôde.
- Poskytne skoršiu úrodu už na začiatku jari.
- Vyžaduje humóznu, kyprú pôdu a slnečné stanovište.
- Chráňte ju mulčom alebo netkanou textíliou.
- Najvhodnejšie druhy: mrkva, špenát, cibuľa, cesnak.
- Na jar pôdu prekyprite a prihnojte prírodnými hnojivami.
- Dajte pozor na mráz, plesne a slimáky.
