Keď sa objaví nová epidémia, spočiatku ju sprevádza chaos, neúplné dáta a neistota. Práve v tomto kritickom bode sa rozhoduje, či sa choroba podarí zastaviť, alebo prerastie do globálnej krízy.
Aj preto sa vedci v Indii rozhodli využiť simulačný nástroj vyvinutý počas pandémie covid-19, aby preverili jeden z najobávanejších scenárov súčasnosti – šírenie vtáčej chrípky H5N1 medzi ľuďmi, uvádza BBC
Prečo odborníci roky upozorňujú na H5N1
Vtáčia chrípka typu H5N1 patrí medzi vírusy, ktoré dlhodobo znepokojujú epidemiológov. Hoci sa zatiaľ šíri najmä medzi vtákmi, sporadicky infikuje aj ľudí – najmä v južnej a juhovýchodnej Ázii. Prvé prípady sa objavili v Číne koncom 90. rokov a odvtedy vírus nikdy úplne nezmizol z radaru odborníkov.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie bolo od roku 2003 do augusta 2025 potvrdených 990 prípadov nákazy u ľudí v 25 krajinách. Až 475 z nich sa skončilo úmrtím, čo znamená mimoriadne vysokú, približne 48-percentnú úmrtnosť.
Príznaky pripomínajú chrípku, riziko je zatiaľ nízke
U ľudí sa H5N1 prejavuje podobne ako ťažká chrípka – vysokou horúčkou, kašľom, bolesťou hrdla, svalov a v niektorých prípadoch aj zápalom spojiviek. Časť nakazených však nemá žiadne príznaky. Napriek dramatickým číslam odborníci zdôrazňujú, že aktuálne riziko pre bežnú populáciu je nízke. Kľúčové však je sledovať, či sa vírus nezmení tak, aby sa dokázal trvalo šíriť z človeka na človeka.
Simulácia ukazuje, ako sa môže pandémia rozbehnúť
Práve tento moment sa stal predmetom výskumu Philipa Cheriana a Gautama Menona z Ashoka University. Ich štúdia, publikovaná v odbornom časopise BMC Public Health, modeluje, ako by sa H5N1 mohla šíriť medzi ľuďmi a ktoré zásahy by mali najväčšiu šancu zabrániť katastrofe.
„Hrozba pandémie H5N1 u ľudí je skutočná, ale môžeme dúfať, že ju odvrátime lepším dohľadom a rýchlejšou reakciou verejného zdravotníctva,“ povedal Menon pre BBC.
Vedci vychádzali z predpokladu, že všetko by sa začalo nenápadne – prenosom vírusu z jedného infikovaného vtáka na človeka, napríklad farmára alebo pracovníka na trhu s hydinou. Skutočný problém však nastáva až vtedy, keď sa vírus začne efektívne šíriť medzi ľuďmi.
Kritické sú prvé jednotky prípadov
Keďže v úvode epidémie chýbajú presné dáta, výskumníci siahli po platforme BharatSim, open-source nástroji pôvodne určenom na modelovanie covid-19. Simulácie ukázali, že rozhodujúce je mimoriadne krátke časové okno.
Ak úrady zachytia a izolujú už približne dva prípady, epidémiu je možné takmer s istotou zastaviť. V momente, keď počet potvrdených prípadov narastie na desať, je už veľmi pravdepodobné, že vírus prenikol do širšej populácie a ďalší vývoj sa takmer nelíši od scenára bez akejkoľvek včasnej reakcie.
Primárne kontakty predstavujú osoby v úzkom kontakte s infikovaným – členovia domácnosti, kolegovia či opatrovatelia. Sekundárne kontakty sú ľudia, ktorí sa stretli s týmito osobami. Práve prekročenie tejto hranice znamená, že situácia sa začína vymykať kontrole.
Test v srdci hydinárskeho regiónu
Aby model čo najviac zodpovedal realite, vedci ho aplikovali na okres Namakkal v indickom štáte Tamilnádu. Ide o jednu z najväčších hydinárskych oblastí krajiny – nachádza sa tam vyše 1 600 fariem s približne 70 miliónmi kurčiat a denne sa tu vyprodukuje viac ako 60 miliónov vajec.
V simulácii sa vírus objavil na jednom pracovisku, napríklad na farme alebo na trhu. Odtiaľ sa šíril medzi zamestnancami, následne do domácností, škôl a ďalších pracovísk, ktoré tvorili prepojenú sieť. Na základe toho vedci odhadovali aj základné reprodukčné číslo R0, teda počet ľudí, ktorých v priemere nakazí jeden infikovaný.
Ktoré opatrenia fungujú a kde majú limity
Výsledky boli jednoznačné. Likvidácia vtákov má zmysel len vtedy, ak sa vykoná ešte pred prenosom na človeka. Po začiatku ľudského šírenia rozhoduje najmä rýchlosť reakcie.
Izolácia infikovaných a karanténa domácností dokážu zastaviť vírus v ranom štádiu. Ak sa však objavia terciárne infekcie – teda nákaza medzi kontaktmi kontaktov – bez výrazne tvrdších opatrení, vrátane lockdownov, sa šírenie už len ťažko brzdí.
Cielené očkovanie pomáha zvýšiť hranicu, pri ktorej sa vírus dokáže udržať v populácii, no samo o sebe neznižuje okamžité riziko v domácnostiach. Simulácie navyše poukázali na citlivú rovnováhu: príliš skorá karanténa môže zvýšiť riziko prenosu v rodinách, príliš neskorá je zasa neúčinná.
Model nie je dokonalý, no dá sa vylepšovať
Autori štúdie priznávajú, že ich model má obmedzenia. Pracuje s jednou umelo vytvorenou dedinou a nezohľadňuje viacnásobné ohniská nákazy ani zmeny správania ľudí, ako je nosenie rúšok či obmedzenie pohybu.
Zároveň však zdôrazňujú, že simulácie je možné aktualizovať v reálnom čase podľa nových dát. S ďalšími vylepšeniami by mohli zdravotníkom v úplne prvých hodinách potenciálnej epidémie poskytnúť kľúčovú istotu – ktoré kroky majú najväčší význam, kým sa šanca na zastavenie šírenia definitívne nestratí.
