Americký prezident Donald Trump prichádza s iniciatívou, ktorá môže zásadne prekresliť mapu globálnej diplomacie.
Podľa aktuálnych správ agentúry Reuters Trump oficiálne potvrdil, že do svojej novovznikajúcej Rady mieru pozval aj ruského prezidenta Vladimira Putina.
Táto organizácia má ambíciu stať sa kľúčovým hráčom pri ukončovaní svetových konfliktov, hoci jej štruktúra a podmienky členstva vyvolávajú v medzinárodných kruhoch vlnu otázok.
Kremeľ pozvánku potvrdil, účasť je nateraz nejasná
O tom, že pozvánka pre šéfa Kremľa je na stole, informoval hovorca ruskej administratívy Dmitrij Peskov už začiatkom týždňa. Samotný Donald Trump správu potvrdil novinárom strohým, no jasným vyhlásením: „Bol pozvaný,“ uviedol na margo možnej Putinovej účasti.
Otázkou zostáva, ako sa k ponuke postaví Moskva, ktorá už takmer štyri roky vedie vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Peskov zatiaľ nepotvrdil, či sa Rusko k novej platforme skutočne pripojí. Zoznam potvrdených členov sa však už teraz rozširuje – podľa agentúr AP a Reuters záujem o členstvo prejavili krajiny ako Maďarsko, Vietnam, Kazachstan, Uzbekistan či Bielorusko.
Doživotné predsedníctvo a miliardový poplatok
Rada mieru nie je zamýšľaná len ako diskusný klub. Navrhovaná charta ju definuje ako medzinárodnú organizáciu zameranú na obnovu zákonnej správy a nastolenie trvalej stability v krízových oblastiach. Prvou prioritou má byť riešenie konfliktu v Pásme Gazy, po ktorom by mali nasledovať ďalšie svetové ohniská nepokoja.
Štruktúra organizácie však nesie silný rukopis samotného Trumpa:
- Vznik: Organizácia oficiálne vznikne v momente, keď jej chartu schvália aspoň tri štáty.
- Vedenie: Donald Trump má zastávať post prvého a podľa kuloárnych informácií aj doživotného predsedu s právom vyberať nových členov.
- Financovanie: Stále členstvo v tejto elitnej skupine by malo byť spojené s poplatkom vo výške jednej miliardy dolárov. Alternatívou má byť bezplatné trojročné členstvo.
Rival pre OSN?
Analytici naznačujú, že Trumpova Rada mieru by mohla predstavovať priamu konkurenciu pre Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN). Táto tradičná inštitúcia, vzniknutá po druhej svetovej vojne, v posledných rokoch čelí paralýze. Právo veta, ktorým disponuje päť stálych členov (USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko), opakovane zablokovalo dôležité rezolúcie týkajúce sa globálnej bezpečnosti.
Nová iniciatíva z Washingtonu sa tak javí ako pokus o vytvorenie alternatívneho mechanizmu, ktorý by obišiel byrokratické a politické prekážky súčasného systému medzinárodného práva.
