Po skončení pestovateľskej sezóny si mnohí záhradkári kladú rovnakú otázku – je potrebné vymieňať zeminu v skleníku? Odpoveď znie: vo väčšine prípadov nie. Pôdu možno účinne obnoviť aj bez náročných a drahých prác. Stačí ju správne zregenerovať, aby sa obnovila jej štruktúra, úrodnosť a biologická rovnováha.
Pozrime sa na to, kedy je výmena skutočne potrebná, aká zmes pôdy je najvhodnejšia pre pestovanie a ako pôdu v skleníku prirodzene oživiť.
Aká pôda je ideálna pre skleník
Najlepšie výsledky prináša pôda so stabilnou, drobnohrudkovitou štruktúrou, ktorá je dobre prevzdušnená, udržiava primeranú vlhkosť a obsahuje dostatok humusu.
V praxi sa osvedčil tento pomer:
- 40–50 % zrelého kompostu,
- 30–40 % hlinito-piesčitej pôdy,
- 10–20 % uvoľňujúcich prísad (napr. praný piesok, perlit alebo jemný štrk).
Takáto zmes má dobrú schopnosť zadržiavať vodu, no zároveň sa nepreplavuje pri častom zalievaní. Optimálne pH pôdy pre väčšinu zelenín je 6,0–6,8, pričom vodivosť (EC) by na začiatku sezóny nemala presiahnuť 2,0–2,5 mS/cm.
Pre vyššiu kvalitu pôdy sa odporúča pridať:
- 1–3 l/m² biocharu,
- 1–2 kg/10 m² čadičovej múčky,
- 5–10 l/m² vermikompostu.
Správne zloženie podľa pestovanej zeleniny
Každý druh zeleniny má iné požiadavky na pôdu:
- Paradajky a papriky obľubujú pôdu, ktorá sa rýchlo ohrieva, je vzdušná a má pH 6,0–6,6. Ideálna zmes: 50 % kompostu, 30 % pôdy a 20 % perlitu.
- Uhorky potrebujú pôdu s vyššou vlhkosťou a pH 6,5–7,0. Časť perlitu možno nahradiť kokosovým vláknom.
- Listová zelenina (napr. šalát, rukola) znesie aj pH do 7,2, pričom vyšší podiel kompostu (okolo 60 %) stabilizuje prísun dusíka.
- Koreňová zelenina vyžaduje jemnejšiu pôdu s nižším zasolením – odporúča sa preosiať vrchnú vrstvu a obmedziť rýchlorozpustné hnojivá.
V bezpôdnych systémoch sa používajú kokosové rohože alebo minerálna vlna, no tieto riešenia si vyžadujú presnú kontrolu vlhkosti a živín, čo býva pre hobby pestovateľov často náročné.
Kedy je výmena zeminy nevyhnutná
Úplná výmena zeminy má zmysel len v mimoriadnych prípadoch, napríklad:
- ak pôdu napadli hubové ochorenia (napr. fytoftóra, hniloba koreňov, padanie klíčnych rastlín),
- ak sa objavili háďatká alebo biely povlak solí,
- keď sa pôda po vyschnutí zmršťuje, tvrdne a neprepúšťa vodu,
- alebo ak sa po hnojení a prekyprení rýchlo zhoršuje.
Vtedy je vhodné odstrániť približne 20–30 cm vrchného profilu a nahradiť ho novou zmesou s vhodným pH a štruktúrou.
Vo väčšine prípadov však postačí vymeniť iba 10–20 cm vrchnej vrstvy každé 2–3 roky. Ak rastliny rastú pomaly aj napriek hnojeniu, pH klesne pod 5,8 alebo stúpne nad 7,2, prípadne v pôde chýbajú dážďovky – je čas na zásah.
Na jeseň je vhodné prepláchnuť pôdu väčším množstvom vody – asi 150–200 litrov na meter štvorcový, čím sa zníži obsah solí.
Ako pôdu v skleníku prirodzene oživiť
Ak pôda nie je vážne poškodená, úplná výmena nie je nutná – stačí ju regenerovať.
Jesenná regenerácia krok za krokom:
- Odstráňte všetky zvyšky rastlín.
- Rozložte 20–40 litrov kompostu na 1 m² a zapracujte ho do hĺbky asi 10 cm.
- Vysievajte zelené hnojenie – horčicu bielu, facéliu, ozimné raž alebo zmesi bôbovitých rastlín s trávami.
Pred príchodom mrazov porast pokoste a plytko zapracujte do pôdy. Rastliny ako horčica či reďkev olejná pôsobia ako prirodzené biofumiganty, ktoré obmedzujú choroby v pôde.
Na jar pôdu posilnite vermikompostom, čadičovou múčkou a menším množstvom perlitu alebo kokosového vlákna. Pomôže aj aplikácia mikrobiologických prípravkov s prospešnými baktériami alebo mikorízou, ktorá podporuje rast koreňov.
Ak bola pôda predtým zasolená, pred hnojením ju dôkladne prepláchnite a nechajte niekoľko týždňov oddýchnuť.
Termická dezinfekcia a solaryzácia
Pri silnom napadnutí pôdy chorobami či škodcami sa osvedčili dve prírodné metódy:
- Dezinfekcia parou – teplota pôdy sa zvýši na 70–80 °C približne na hodinu, čím sa zničia väčšina patogénov.
- Solaryzácia – vlhkú pôdu prikryte priehľadnou fóliou na 4–6 týždňov počas letných horúčav. Slnečné teplo pod fóliou vytvorí prostredie nevhodné pre huby a škodcov.
Najčastejšie otázky záhradkárov
Ako často treba meniť zeminu v skleníku?
Zvyčajne každé 2–3 roky, ak pôda nie je napadnutá chorobami alebo silne zasolená.
Môžem použiť rovnakú pôdu na pestovanie paradajok a uhoriek?
Nie, tieto rastliny majú rozdielne požiadavky a sú náchylné na podobné choroby. Lepšie je ich pestovať striedavo.
Ako pôdu prirodzene odkaziť?
Najjednoduchšia metóda je solaryzácia – vlhkú pôdu prikryte fóliou počas horúcich letných týždňov.
Čo robiť, keď je pôda tvrdá a zle saje vodu?
Prekyprite ju, pridajte kompost, perlit alebo kokosové vlákno a na jeseň vysaďte rastliny na zelené hnojenie.
