Americký prezident Donald Trump šokoval diplomatické kruhy aj svetové trhy náhlou zmenou stratégie. Podľa najnovších zistení je Washington pripravený prehodnotiť vojenské ťaženie proti Teheránu a hľadá cestu k rýchlemu ukončeniu konfliktu.
Daň za mier však môže byť vysoká – v hre je ponechanie kľúčového Hormuzského prielivu v rukách Iránu.
Prioritou je rýchly odchod, nie nekonečná vojna
Zatiaľ čo doteraz Biely dom presadzoval tvrdú líniu, Trumpove interné úvahy naznačujú snahu o deeskaláciu. Prestížny denník Wall Street Journal informoval, že prezident svojim poradcom otvorene komunikoval ochotu zastaviť útoky na iránske ciele, a to aj v prípade, že by Spojené štáty museli pristúpiť na výrazné ústupky.
Hlavným motívom je čas. Trump, ktorý pôvodne odhadoval trvanie konfliktu na „najviac štyri až šesť týždňov,“ naráža na realitu zdĺhavých vojenských operácií. Ukazuje sa, že pacifikácia regiónu a zabezpečenie námorných trás je behom na oveľa dlhšiu trať, než si administratíva pôvodne pripúšťala.
Strategická dilema: Ropa alebo bezpečnosť?
Najkontroverznejším bodom novej vízie je osud Hormuzského prielivu. Táto strategická tepna, cez ktorú prúdi podstatná časť svetovej ropy, zostáva po iránskej blokáde paralyzovaná.
- Problém s mínami: Vyčistenie vôd od námorných mín a eliminácia hrozby iránskych raketových systémov či dronov by trvalo mesiace.
- Zmena taktiky: Namiesto zdĺhavého fyzického zabezpečovania prielivu sa USA chcú sústrediť na ochromenie iránskeho námorníctva a jeho zásob rakiet.
- Diplomatický nátlak: Cieľom je postupne znižovať intenzitu útokov a pokúsiť sa presvedčiť iránske špičky o znovuotvorení prielivu diplomatickou cestou.
Spojenci v neistote: Kto prevezme štafetu?
Ak diplomatické úsilie zlyhá, Trumpov „plán B“ počíta s prenesením zodpovednosti na plecia európskych a arabských partnerov. Podľa portálu Sky News má prezident v pláne nechať zaistenie bezpečnosti v prielive na amerických spojencoch v Európe a Perzskom zálive.
Tento scenár má však trhliny. Kľúčoví hráči ako Francúzsko či Veľká Británia sa už v minulosti vyjadrili k priamemu zapojeniu do konfliktu odmietavo. Neochota Európy by tak mohla nechať strategický prieliv v patovej situácii, čo by znamenalo dlhodobo vysoké ceny pohonných hmôt po celom svete.
Vojna v Iráne už teraz drasticky zasiahla peňaženky spotrebiteľov. Práve blokáda Hormuzského prielivu spôsobila raketový nárast cien benzínu a nafty, čo pociťujú vodiči na celom svete vrátane Slovenska.
