Postoj mimoparlamentného hnutia Republika k vojne u našich východných susedov naberá jasnejšie kontúry.
Predseda strany a poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík v televíznom diskusnom formáte otvorene pomenoval vinníka konfliktu, no jedným dychom dodal zásadné „ale“, ktoré podľa neho mení celý kontext súčasnej geopolitickej krízy.
Rozširovanie NATO ako „červené súkno“
V relácii Politika 24 na televízii Joj 24 sa Milan Uhrík vyjadril k citlivej téme ruskej agresie. Hoci sa strana Republika v minulosti vyhýbala jednoznačným definíciám, tentoraz predseda hnutia nešetril priamosťou. Napriek odsúdeniu postupu Kremľa však upozornil na faktory, ktoré podľa neho k eskalácii napätia priamo prispeli.
„Rusko v tejto vojne podľa mňa je agresor, ale zase nepovedal by som, že tá vojna bola nevyprovokovaná, ako sa hovorí. Tá vojna bola vyprovokovaná práve rozširovaním NATO,“ uviedol doslova Uhrík.
Týmto vyhlásením sa europoslanec zaradil k prúdu kritikov, ktorí zodpovednosť za súčasný stav delia medzi útočiacu mocnosť a Severoatlantickú alianciu. Práve ambície NATO rozširovať svoj vplyv smerom na východ vníma Uhrík ako kľúčový spúšťač, ktorý vyústil do otvoreného vojenského konfliktu.
Prežitok zo studenej vojny?
Okrem analýzy príčin súčasnej vojny sa Milan Uhrík zameral aj na budúcnosť európskej bezpečnosti. Súčasné nastavenie kontinentu považuje za neudržateľné a volá po radikálnej zmene. NATO ako organizáciu vníma v 21. storočí skôr ako bremeno než ako záruku stability.
Podľa lídra Republiky je Severoatlantická aliancia „zastaralý koncept a prežitok zo studenej vojny“, ktorý v súčasnosti spôsobuje viac problémov než úžitku. Riešenie vidí v prebudovaní vzťahov a vytvorení úplne nového rámca bezpečnosti.
Vízia novej bezpečnostnej architektúry
Uhrík však zdôrazňuje, že jeho kritika nesmeruje k vytvoreniu jednotného európskeho vojska. Jeho cieľom je politická a strategická transformácia.
- Zohľadnenie všetkých strán: Nová stratégia by mala rešpektovať bezpečnostné záujmy nielen členských štátov EÚ, ale aj Ruska a Bieloruska.
- Geopolitická adaptácia: NATO sa podľa neho bude musieť skôr či neskôr prispôsobiť novému svetovému poriadku a dynamickým zmenám v globálnej politike.
- Stabilita namiesto konfrontácie: Hlavným cieľom by malo byť vytvorenie prostredia, kde sa žiadna z mocností nebude cítiť ohrozená rozširovaním cudzích vojenských blokov.
