Nemecko stojí pred najväčšou bezpečnostnou skúškou za posledné desaťročia. Spravodajské služby viacerých krajín sa zhodujú, že Rusko sa po prechode na vojnovú ekonomiku môže v priebehu niekoľkých rokov pokúsiť o nový útok – či už na susedné štáty ako Moldavsko či Gruzínsko, alebo dokonca na členské krajiny NATO. Najvážnejšie ohrozené má byť východné krídlo Aliancie vrátane Poľska, Pobaltia a regiónu Čierneho mora.
Podľa nemeckých odhadov môže byť Moskva pripravená zaútočiť už okolo roku 2029. Paradoxne, prípadný mier na Ukrajine by podľa expertov mohol ruské ambície len urýchliť. Berlín preto zrýchľuje prípravy na scenár, ktorý ešte pred pár rokmi znel ako politická fikcia.
OPLAN: tajný dokument, ktorý má pripraviť Európu
Denník The Wall Street Journal priniesol informácie o rozsiahlej stratégii nemeckej armády – 1 200-stranovom dokumente s krycím názvom OPLAN. Pripravuje sa už dva a pol roka v berlínskom vojenskom komplexe a má byť základom reakcie NATO v prípade ruského útoku.
Plán vychádza z toho, že Nemecko už nebude frontovou líniou ako počas studenej vojny. Dnes má úplne inú úlohu – byť odrazovým mostíkom, cez ktorý sa bude presúvať masívna aliančná podpora.
Logistické centrum Európy: cez Nemecko majú prejsť státisíce vojakov
OPLAN predpokladá, že v prípade konfliktu sa bude Nemecko podieľať na koordinácii pohybu približne 800-tisíc vojakov z USA, Európy a ďalších členských štátov NATO. Dokument detailne rozpracúva prístavy, riečne trasy, železnice aj cestné komunikácie, ktoré by mali zvládnuť nepretržité presuny vojenských konvojov smerom na východ.
Alpy tvoria prirodzenú bariéru, čo z Nemecka robí kľúčový bod logistiky – bez ohľadu na to, kde presne by sa konflikt rozpútal.
Berlín priznáva: sami to nezvládneme
Nemecká vláda i armáda vedia, že takáto úloha presahuje ich možnosti. Preto už dnes počítajú so zapojením civilných organizácií, infraštruktúrnych firiem aj veľkých zbrojárskych podnikov, medzi nimi Rheinmetall.
Cieľ je jasný: dostať armádu, infraštruktúru aj bezpečnostné postupy do stavu, ktorý by potenciálneho agresora odradil.
„Cieľom je zabrániť vojne tým, že našim nepriateľom jasne dáme najavo, že ak na nás zaútočia, nebudú úspešní,“ uviedol jeden z vysokopostavených dôstojníkov, ktorý na pláne spolupracoval.
Tienistá stránka: roky zanedbanej obrany
Po skončení studenej vojny prestali európske štáty investovať do infraštruktúry určenej na vojenské presuny. Mnohé mosty, tunely či cesty dnes nedokážu uniesť ťažkú techniku, čo by v prípade krízy spôsobilo obchádzky a výrazné spomalenie pohybu vojsk.
„Vedie to k obchádzkam, meškaniam a ohrozuje životy,“ upozorňuje Jannik Hartmann z Obránnej akadémie NATO v Ríme.
Okrem technických prekážok stojí v ceste aj byrokracia a prísna legislatíva. Bundeswehr napríklad nemôže používať drony nad obývanými územiami – čo je v modernej vojne výrazné obmedzenie.
Sabotáž, špioni a riziko útoku na kritické miesta
Ak sa Nemecko stane centrom logistiky NATO, bude zároveň cieľom ruských tajných služieb. Dôkazy o ich aktivite sa už objavili aj v súčasnosti – od pokusov o sabotáž až po kybernetické útoky.
„Ak má byť Nemecko centrom NATO, potom by som sa ako nepriateľ chcel zamerať na to: blokovať prístavy, odstaviť elektrinu, narušiť železničnú dopravu,“ hovorí Paul Strobel zo spoločnosti Quantum Systems.
Plánovačom zostáva jediná otázka: majú na prípravy ešte roky, alebo len mesiace?
