Spojené štáty oznámili nové sankcie proti dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam – Rosnefť a Lukoil. Cieľom je obmedziť finančné zdroje, ktoré umožňujú Moskve pokračovať vo vojne na Ukrajine. Opatrenie zverejnilo americké ministerstvo financií, ktoré zároveň vyzvalo Rusko, aby bezodkladne súhlasilo s prímerím.
Washington sprísňuje tlak na Kremeľ
„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a dosiahnuť okamžité prímerie,“ uviedol minister financií Scott Bessent v oficiálnom vyhlásení. Podľa neho sa Spojené štáty rozhodli konať, pretože ruský prezident Vladimir Putin odmieta ukončiť túto nezmyselnú vojnu.
„Ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojnovú mašinériu Kremľa. Sme pripravení podniknúť ďalšie kroky, ak to bude potrebné, aby sme podporili úsilie prezidenta Donalda Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pripojili a rešpektovali tieto sankcie,“ doplnil Bessent.
Trump: „Cítil som, že prišiel čas“
Prezident Donald Trump podľa televízie CNN uviedol, že k rozhodnutiu pristúpil po dlhšom zvažovaní.
„Jednoducho som cítil, že prišiel čas. Dlho som čakal. Myslel som si, že to príde skôr ako na Blízkom východe,“ povedal Trump v Oválnej pracovni počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom, pričom narážal na svoje snahy o prímerie v Pásme Gazy.
Sankcie po útoku na Kyjev
Oznámenie o sankciách prišlo len niekoľko hodín po tom, čo Rusko spustilo rozsiahly letecký útok na Ukrajinu, vrátane hlavného mesta Kyjeva. Podľa agentúry AP sa Washington rozhodol pre tento krok po mesiacoch rastúceho tlaku z oboch politických strán, ktoré žiadali tvrdšie postihy voči ruskému ropnému priemyslu.
Agentúra AFP dodáva, že Trump doteraz odkladal nové opatrenia v nádeji, že sa mu podarí presvedčiť Putina k uzavretiu mieru aj bez nich.
Zrušený summit s Putinom
Sankcie prichádzajú krátko po tom, čo Trump zrušil plánovaný summit s Vladimirom Putinom v Budapešti. Stretnutie bolo dohodnuté po telefonáte, ktorý prezident označil za „veľmi produktívny“. Neskôr však vyhlásil, že „teraz nie je vhodný čas na jeho konanie“.
Trump sa po telefonáte s Putinom a následnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským snažil presadiť návrh na prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie, ktorý podporili aj európski lídri. Moskva však prostredníctvom šéfa diplomacie Sergeja Lavrova návrh označila za neprijateľný.
Tlak na ruskú ekonomiku
Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií v tlačovej správe uviedol, že Rusko sa „vážne nezaviazalo k mierovému procesu na ukončenie vojny na Ukrajine“.
„Tento krok zvyšuje tlak na ruský energetický sektor a obmedzuje schopnosť Kremľa získavať príjmy na financovanie vojny a podporu oslabenej ekonomiky. Spojené štáty budú naďalej presadzovať mierové riešenie konfliktu a trvalý mier závisí od ochoty Ruska rokovať v dobrej viere,“ píše sa v dokumente.
Sankcie sa dotýkajú nielen materských spoločností Rosnefť a Lukoil, ale aj ich dcérskych firiem doma i v zahraničí. Vzťahujú sa na všetky subjekty, ktoré tieto podniky vlastnia minimálne z 50 percent, priamo alebo nepriamo.
Pridáva sa aj Európa
Rovnakým smerom sa vydala aj Veľká Británia, ktorá minulý týždeň uvalila sankcie na Rosnefť, Lukoil, 44 tankerov ruskej „tieňovej flotily“ a niekoľko ropných terminálov v Číne. Na zozname sa ocitla aj indická spoločnosť Nayara Energy Limited, ktorá minulý rok nakúpila vyše 100 miliónov barelov ruskej ropy.
Medzitým Dánsko, ktoré aktuálne predsedá Európskej únii, potvrdilo, že nič už nebráni schváleniu 19. balíka sankcií EÚ proti Rusku. Nové opatrenia sa týkajú najmä energetiky a financií a zahŕňajú aj postupné obmedzenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska.
