Spojené štáty zasiahli iránske jadrové objekty a vyvolali tým vážne obavy z eskalácie napätia v regióne. Prezident Donald Trump síce hovorí o úspechu, no americká administratíva sa obáva možnej iránskej odvety, ktorá by mohla vtiahnuť USA do nového konfliktu na Blízkom východe.
Americký útok na Irán: Jadrové zariadenia sa stali terčom
V noci na nedeľu podnikli americké bombardéry typu B-2 úder na iránske jadrové zariadenia. Prezident Donald Trump túto operáciu oznámil najprv na svojej sociálnej sieti Truth Social a následne sa prihovoril národu z Oválnej pracovne. Napriek sebavedomému prejavu panuje vo Washingtone napätie.
Podľa informácií amerického portálu Politico sa viacerí predstavitelia vlády obávajú iránskej odvety, ktorá by mohla viesť k dlhotrvajúcej vojenskej konfrontácii – scenáru, ktorému sa Trump a jeho viceprezident J. D. Vance sľubovali vyhnúť.
„Nevieme, do akej miery nás to môže vtiahnuť do niečoho zdĺhavého,“ uviedol anonymný predstaviteľ administratívy.
„Existuje množstvo rizík, že dôjde k eskalácii,“ doplnil ďalší zdroj oboznámený s diskusiami vo vnútri Bieleho domu.
Obavy rastú najmä v prípade, že by prípadné iránske útoky zasiahli aj amerických občanov alebo základne. To by mohlo zvýšiť tlak na americkú vládu, aby do konfliktu vstúpila aktívnejšie.
Irán varuje: Americké útoky sú vojnovým aktom
Iránske ministerstvo zahraničných vecí označilo americký útok za akt vojny. Podľa oficiálneho vyhlásenia pre agentúru AP ide o hrubé narušenie diplomacie.
„Svet nesmie zabudnúť, že to boli Spojené štáty, ktoré – počas prebiehajúcich diplomatických rokovaní – zradili diplomatické úsilie tým, že podporili agresívne kroky genocídneho a bezprávneho izraelského režimu,“ uvádza sa v stanovisku.
Irán zároveň vyhlásil, že si „vyhradzuje právo brániť sa všetkými prostriedkami“ a chrániť svoju národnú bezpečnosť a záujmy.
Analytici: Plnohodnotná vojna je nepravdepodobná, hrozí však obmedzený konflikt
Odborník na Blízky východ Ian Parmeter z Austrálskej národnej univerzity nepovažuje za pravdepodobné, že situácia prerastie do rozsiahlej vojny. Na portáli The Conversation načrtol tri možné scenáre vývoja:
- Irán ustúpi a zareaguje len symbolicky, aby predišiel väčšej konfrontácii.
- USA zostanú v úzadí, keďže americká verejnosť si ďalšiu vojnu v regióne nepraje.
- Irán podnikne obmedzený protiúder, najmä voči americkým základniam v Iraku alebo Perzskom zálive.
Parmeter pripomína aj udalosť z januára 2020, keď Spojené štáty zabili generála Kásema Solejmáního. Irán vtedy odpovedal raketovým útokom na americké základne, no bez strát na životoch. Po symbolickej odplate Teherán vyhlásil, že incident považuje za uzavretý.
„Irán síce hovoril o tvrdej reakcii, no v skutočnosti odpálil rakety na dve americké základne, ktoré spôsobili len malé škody a žiadne obete. Po tejto odplate vyhlásil, že vec je uzavretá,“ uviedol Parmeter.
