Napätie medzi americkou administratívou a zákonodarcami dosahuje bod varu. V americkej Snemovni reprezentantov sa schyľuje k zásadnému hlasovaniu, ktoré by mohlo výrazne pristrihnúť krídla prezidentovi Donaldovi Trumpovi v jeho vojenskej stratégii voči Teheránu.
Iniciatíva, pod ktorou sú podpísaní demokrat Ro Khanna a republikán Thomas Massie, cieli na to, aby hlava štátu nemohla podnikať ďalšie údery proti Iránu bez výslovného súhlasu Kongresu.
Republikánsky rozkol a odpor šéfa Snemovne
Hoci ide o legislatívny návrh s podporou z oboch strán politického spektra, cesta k jeho schváleniu nebude jednoduchá. Proti sa ostro stavia republikánsky predseda Snemovne Mike Johnson, ktorý sa snaží hlasovaniu za každú cenu zabrániť.
Podľa jeho slov by takéto obmedzenie mohlo ohroziť národnú bezpečnosť a akcieschopnosť armády.
„Predstava, že by sme nášmu vrchnému veliteľovi, prezidentovi, vzali jeho právomoc, aby mohol túto prácu dokončiť, je pre mňa desivá,“ uviedol Johnson pre portál The Hill.
Symbolické gesto alebo reálna stopka?
Analytici však upozorňujú, že aj v prípade úspešného hlasovania v oboch komorách Kongresu pôjde skôr o politický manifest než o reálnu legislatívnu prekážku.
Na to, aby zákon nadobudol účinnosť napriek nesúhlasu Bieleho domu, by zákonodarcovia potrebovali dvojtretinovú väčšinu na prehlasovanie prezidentského veta. To je v súčasnej polarizovanej atmosfére prakticky nereálne.
História sa pritom opakuje. Podobnú rezolúciu Trump vetoval už v roku 2020 po kontroverznom útoku, pri ktorom zahynul vplyvný iránsky generál jednotiek Kuds, Kásem Solejmání. Už vtedy sa Washington ocitol v právnej šedej zóne ohľadom výkladu kompetencií.
Právna kľučka zo sedemdesiatych rokov
Celý spor sa točí okolo Zákona o vojenských právomociach (War Powers Resolution) z roku 1973. Ten teoreticky zakazuje americkému prezidentovi viesť ozbrojené operácie proti inému štátu dlhšie ako 60 dní bez deklarácie vojny alebo súhlasu Kongresu.
Trumpova administratíva však naráža na limity tohto zákona vlastnou interpretáciou. Argumentuje, že súčasné operácie v Iráne majú charakter „obmedzených vzdušných úderov“, na ktoré sa prísne pravidlá o vedení vojny nevzťahujú. Tento právny súboj o to, kde končí obrana záujmov USA a kde začína neschválená vojna, tak zostáva otvorenou ranou americkej diplomacie.
V skratke
- O čo ide: Kongres hlasuje o rezolúcii, ktorá má podmieniť útoky na Irán súhlasom zákonodarcov.
- Hlavní aktéri: Návrh predložili Ro Khanna (D) a Thomas Massie (R), proti je šéf Snemovne Mike Johnson.
- Zákon z roku 1973: Legislatíva limituje prezidenta na 60 dní bojov, Biely dom však zákon obchádza definíciou „obmedzených úderov“.
- Výsledok: Pravdepodobne pôjde o symbolický krok, keďže Kongres nemá dosť hlasov na prekonanie takmer istého veta Donalda Trumpa.
