Zákazníci v slovenských supermarketoch si domov odnášajú mäso, ktoré by v niektorých zahraničných sieťach neprešlo kontrolou kvality.
Najnovší prieskum organizácie Humánny pokrok odhalil znepokojivú realitu: až 98 % kuracích pŕs v našich najväčších reťazcoch vykazuje prítomnosť tzv. ochorenia bielych vlákien, informuje STVR
Tento fenomén nie je len estetickou chybou, ale priamym dôsledkom extrémne rýchleho šľachtenia a chovu, ktorý so sebou prináša nižšiu výživovú hodnotu a horšie kulinárske vlastnosti.
Čo sú „biele línie“ a prečo by vás mali zaujímať?
Tenké biele prúžky na kuracích prsiach vznikajú v dôsledku neprirodzene rýchleho rastu hydiny. Svalové tkanivo nestíha držať krok s tempom priberania, čo vedie k jeho degradácii a nahradeniu tukom a väzivom.
Odborníci upozorňujú, že takéto mäso má:
- Menej bielkovín a výrazne viac tuku.
- Zníženú schopnosť zadržiavať vodu, čo pocítite najmä pri varení – mäso je tuhšie a suchšie.
- Pôvod v chovoch, kde zvieratá trpia bolesťami kvôli vlastnej váhe.
Paradoxom je, že tieto nedostatky sa objavili aj pri produktoch s označením „welfare“. Podľa Martina Smreka, predsedu združenia Humánny pokrok, ide v mnohých prípadoch o prázdny pojem.
„Malo by označovať to, že zvieratám sú zabezpečené podmienky, v ktorých vedia žiť plnohodnotný život. U nás je to však len marketingová nálepka. Nám v zásade kurčatá, ktoré boli označované ako welfare, dopadli rovnako zle,“ vysvetľuje Smrek pre STVR
Súboj argumentov: Aktivisti verzus hydinári
Metodika prieskumu sa však stretla s kritikou zo strany výrobcov. Únia hydinárov Slovenska spochybňuje relevantnosť vizuálneho hodnotenia aktivistov a odvoláva sa na prísnu veterinárnu kontrolu.
„Je otázne, kto robil a ako robil prieskum, lebo povedzme si otvorene, na každom bitúnku je veterinárny lekár, ktorý prehliada každé kurča po tom, ako je očistené. Keď povie, že mäso je v poriadku, v súlade s legislatívou, tak takéto mäso je uvoľnené na trh a dostane sa do predaja,“ reagoval riaditeľ únie Daniel Molnár pre STVR
Zástupcovia Humánneho pokroku si však za svojimi výsledkami stoja. Veterinárna špecialistka Barbara Bagiová priblížila, že hodnotenie prebiehalo anonymne a nezávisle: „Konkrétne sme fotili. Hodnotili sme dve hodnotiteľky všetky tieto produkty, aby sme nevideli výsledky, ktoré sme naslepo spolu prešli, pokiaľ sa tieto hodnotenia nezhodovali.“
Riešením má byť Európsky kurací záväzok
Aktivisti vidia cestu v prijatí tzv. Európskeho kuracieho záväzku (ECC). Ten požaduje prechod od „rýchlokurčiat“ k pomaly rastúcim plemenám. Súčasné komerčné plemená totiž po desaťročiach šľachtenia rastú o neuveriteľných 400 % rýchlejšie než v minulosti, čo spôsobuje zvieratám neustály stres a bolesť.
Reťazce sa diskusii nebránia, no upozorňujú na druhú stranu mince – ekonomiku a ekológiu. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), varuje pred vedľajšími efektmi:
- Vyššia cena: Pomaly rastúce kurčatá spotrebujú viac krmiva a vody.
- Ekologická stopa: Produkcia takýchto chovov generuje o 25 % viac skleníkových plynov.
Hoci by kvalitnejšie mäso mohlo byť drahšie, prieskumy naznačujú, že dvaja z troch Slovákov by boli ochotní priplatiť si za produkt s vyšším štandardom welfare.
