Pestovanie vlastnej zeleniny je trendom, ktorý spája radosť z relaxu v záhrade s benefitmi čerstvých vitamínov na tanieri. Kráľom jarných hriadok je nepochybne šalát – symbol sviežosti a zdravia.
Hoci sa zdá byť jeho pestovanie nenáročné, mnohí záhradkári robia chybu, ktorá ich oberá o bohatú úrodu. Kľúč k rýchlemu rastu a šťavnatým listom totiž nespočíva v chémii, ale v takzvanom kombinovanom pestovaní.
Prečo by šalát nemal chýbať vo vašej záhrade?
Šalát nie je len „zelená dekorácia“ na tanieri. Je to doslova nutričná bomba s minimom kalórií. Táto listová zelenina je bohatá na vlákninu, kyselinu listovú a vitamíny A, B, E a C. Okrem toho telu dodáva dôležité minerály ako železo, draslík, mangán a horčík. Vďaka vysokému obsahu luteínu navyše aktívne podporuje zdravie vášho zraku.
V našich podmienkach sa najčastejšie stretávame s tromi favoritmi:
- Šalát maslový: Charakteristický veľkými, jemnými listami a delikátnou chuťou. Je vynikajúcim zdrojom horčíka a železa.
- Šalát ľadový: Milujeme ho pre jeho extrémnu chrumkavosť a schopnosť vydržať v chladničke čerstvý omnoho dlhšie než ostatné druhy.
- Šalát rímsky: Má podlhovasté listy, sladkastú chuť a prekvapivo vysoký obsah chrómu.
Základy úspešného pestovania: Od pôdy až po slnko
Šalát je vďačná plodina, ktorej sa darí nielen v záhrade, ale aj v kvetináčoch na balkóne či terase. Najlepšie výsledky dosiahnete na slnečnom stanovišti alebo v polotieni. Čo sa týka pôdy, ideálna je humózna a dostatočne vlhká zemina.
Tip redakcie: Pozor na príliš piesočnatý podklad. Hoci v ňom šalát vyrastie, nedostatok živín a vody môže spôsobiť, že listy budú mať nepríjemne horkú pachuť.
S výsadbou môžete začať už v marci a apríli, či už priamym výsevom do zeme, alebo použitím predpestovaných priesad. Priesady vysádzajte v rozostupoch približne 20 centimetrov, aby mala každá hlávka dostatok priestoru na rast a cirkuláciu vzduchu.
„Motivácia“ k rastu: Ktorí susedia šalátu pomáhajú?
Ak chcete rast šalátu urýchliť a ochrániť ho pred škodcami, musíte premýšľať nad tým, koho k nemu na hriadku prisadíte. Niektoré rastliny totiž pôsobia ako prirodzení stimulátori rastu alebo odpudzovače hmyzu. Šalát si vynikajúco rozumie s týmito plodinami:
- Koreňová zelenina: Mrkva, reďkovka, pór a cvikla.
- Hlúboviny: Brokolica, kapusta, kaleráb či karfiol.
- Strukoviny: Hrach a fazuľa (obohatia pôdu o dusík).
- Aromatické plodiny: Cibuľa, cesnak, fenikel a kôpor.
- Plodová zelenina: Uhorky, paradajky a rebarbora.
Pozor na „nepriateľov“ v záhone
Nie každé susedstvo je však priateľské. Existujú plodiny, ktoré do pôdy vylučujú látky brzdiace vývoj listovej zeleniny. Ak chcete mať hlávky veľké a zdravé, nikdy nesádzajte šalát v blízkosti petržlenu, zeleru alebo paštrnáka. Tieto kombinácie sú pre šalát nevhodné a jeho rast sa môže výrazne spomaliť alebo úplne zastaviť.
