Starý kontinent čelí diplomatickej výzve, aká nemá v moderných dejinách obdoby. Eskalujúca rétorika amerického prezidenta ohľadom možnej akvizície Grónska už nie je len predmetom vtipov na sociálnych sieťach, ale reálnou témou v Bruseli a kľúčových európskych metropolách.
Podľa zistení prestížneho serveru Politico začínajú európske vlády brať hrozby Donalda Trumpa smrteľne vážne a horúčkovito hľadajú mechanizmy, ako šéfa Bieleho domu v jeho ambíciách zastaviť.
„Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ cituje Politico nemenovaného diplomata EÚ, ktorý je priamo zapojený do prebiehajúcich krízových rokovaní. „Je v agresívnom móde a my sa na to musíme pripraviť,“ dodal zdroj.
Arktický uzol: Kúpa alebo nátlak?
Napätie sa vyostrilo po oznámení amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý potvrdil zámer rokovať s Dánskom o odkúpení tohto autonómneho územia už v priebehu budúceho týždňa. Kým Biely dom oficiálne deklaruje preferenciu diplomatického dialógu, jedným dychom dodáva, že vojenské riešenie nevylučuje.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot potvrdil, že Paríž, Berlín a Varšava už koordinujú spoločnú európsku odpoveď. „Grónsko nie je na predaj a nemožno ho zabrať. Vyhrážky preto musia prestať,“ vyhlásil rezolútne Barrot.
Strategický plán Európy: Štyri scenáre odporu
Analýza diplomatických kruhov naznačuje, že Európa má v rukách niekoľko kariet, hoci každá z nich so sebou nesie značné riziká.
1. Umenie diplomatického kompromisu
Washington argumentuje, že Grónsko predstavuje bezpečnostné riziko kvôli aktivitám Ruska a Číny v Arktíde. Riešením by mohlo byť posilnenie prítomnosti NATO v regióne a zvýšenie výdavkov na obranu. Takýto krok by Trump mohol prezentovať ako svoje politické víťazstvo, zatiaľ čo Dánsko by si zachovalo plnú suverenitu nad územím.
2. Finančná protiofenzíva
Donald Trump sa snaží Grónsko nalákať na masívne investície a podporu snáh o nezávislosť výmenou za úzku spoluprácu s USA. Brusel sa preto chystá vytiahnuť vlastnú peňaženku. Plánuje sa výrazné navýšenie dotácií do infraštruktúry a ťažby nerastných surovín, aby si ostrov udržal pevné väzby na Európu.
3. Ekonomická odplata
EÚ disponuje takzvaným „nástrojom proti nátlaku“, ktorý umožňuje tvrdú obchodnú odvetu. Vzhľadom na obrovský objem európskeho exportu do USA by mohla Únia zasiahnuť Washington tam, kde to bolí najviac. Otázkou však zostáva kredibilita tejto hrozby, keďže v minulosti Brusel pri podobných varovaniach často zaváhal.
4. Vojenské odstrašenie a jeho limity
V najčiernejšom scenári, ak by sa USA pokúsili o vojenskú anexiu, by sa Dánsko muselo brániť a žiadať o pomoc spojencov. Hoci by prítomnosť európskych jednotiek mohla slúžiť ako odstrašujúci prvok, odborníci varujú pred katastrofálnymi následkami. Reálna schopnosť Európy odolať plnej invázii USA je navyše podľa analytikov vysoko nepravdepodobná.
