Európska únia vstupuje do kľúčových týždňov, ktoré rozhodnú o ďalšej podpore Ukrajiny. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v liste adresovanom lídrom členských štátov vyzýva, aby sa už v decembri dosiahol konsenzus o pláne pokryť finančné a vojenské potreby Kyjeva na roky 2025 – 2027.
Ide o sumu viac než 135 miliárd eur.
„Bude teraz kľúčové rýchlo dosiahnuť jasný záväzok, aby sa na decembrovom zasadnutí Európskej rady schválilo nevyhnutné financovanie pre Ukrajinu,“ uviedla von der Leyen v liste, ktorý získal Euronews.
Dodala aj varovanie: „Evidentne tu neexistujú jednoduché riešenia. Európa si nemôže dovoliť paralýzu – ani váhaním, ani hľadaním dokonalých či jednoduchých odpovedí, ktoré neexistujú.“
Najväčšie finančné nároky prídu po roku 2026
V dokumente šéfka Komisie upozorňuje, že najnáročnejšie obdobie príde v rokoch 2026 a 2027. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu a ukrajinských úradov bude Ukrajina potrebovať:
- 83,4 miliardy eur na financovanie armády,
- 55,2 miliardy eur na stabilizáciu ekonomiky a pokrytie rozpočtového deficitu.
Odhady vychádzajú z predpokladu, že ruská vojna by mohla skončiť koncom roka 2026 – čo však Komisia označuje za veľmi neistý scenár, keďže prímerie je stále v nedohľadne.
Tri možné riešenia financovania. Každé so svojimi rizikami
Komisia v liste opisuje tri alternatívy, ako získať potrebné zdroje:
1. Dobrovoľné príspevky členských štátov
Štáty by poskytovali nenávratné granty, ktoré by sa započítavali do ich národných rozpočtov. Celková suma by musela predstavovať aspoň 90 miliárd eur.
2. Spoločné zadlženie Európskej únie
Únia by si peniaze požičala na finančných trhoch. Úroky by hradili členské štáty prostredníctvom záruk alebo by ich pokrýval spoločný rozpočet. Schválenie by však vyžadovalo jednomyseľnosť, ktorá je nepravdepodobná – najmä pre odpor Maďarska.
3. Reparačný úver krytý zmrazenými ruskými aktívami
Najambicióznejšia možnosť by EÚ nestála nové peniaze ani by nezvyšovala štátny dlh. Úver, ktorý by mohol dosiahnuť 140 miliárd eur, by bol založený na výnosoch zo zmrazeného majetku Ruskej centrálnej banky uloženého prevažne v systéme Euroclear v Bruseli. Ukrajina by ho splácala až po tom, ako Rusko pristúpi na reparácie.
Belgicko zatiaľ brzdí dohodu. Obáva sa právnych dôsledkov
Najväčšie výhrady má v tejto chvíli Belgicko, keďže na jeho území sa nachádza rozhodujúca časť zmrazených ruských aktív. Belgická vláda požaduje maximálnu právnu istotu a úplné rozdelenie rizík, aby sa zabránilo možným žalobám či odvetným krokom zo strany Ruska.
Von der Leyen v liste pripúšťa, že existujú „potenciálne následné efekty“, ktoré nemožno ignorovať. Aj preto sa minulý piatok stretla s belgickým premiérom Bartom De Weverom, hoci rokovania zatiaľ napredujú len pomaly.
