Nemecko má za sebou predčasné parlamentné voľby, ktoré priniesli výrazné zmeny v politickej mape krajiny.
Najsilnejšou stranou sa stala konzervatívna únia CDU/CSU, ktorá získala 28,6 % hlasov. Na druhom mieste skončila pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 20,8 % podporou voličov. Sociálni demokrati (SPD), ktorí viedli doterajšiu vládu, dosiahli 16,4 % hlasov a obsadili až tretie miesto.
Strana Zelených získala 11,6 % hlasov, čo signalizuje oslabenie jej pozície oproti predchádzajúcim voľbám. Prekvapením je návrat bývalej postkomunistickej strany Die Linke do parlamentu so ziskom 8,8 %. Naopak, liberálna FDP neprekročila potrebnú hranicu na vstup do Spolkového snemu, rovnako ako novovzniknuté Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej, ktoré sa do parlamentu nedostalo.
Možné koaličné scenáre
Výsledky volieb naznačujú, že potenciálnu vládnu koalíciu môžu vytvoriť CDU/CSU a SPD, ktoré by spolu mali dostatočný počet kresiel. Napriek tomu, že koalícia konzervatívcov s AfD by poskytla pohodlnú väčšinu, tento variant je prakticky vylúčený, keďže ho Friedrich Merz, líder CDU/CSU, jednoznačne odmieta.
Ďalším možným riešením by mohla byť spolupráca CDU/CSU so Zelenými a SPD, no táto možnosť naráža na odpor bavorskej CSU. Jej predseda a bavorský premiér Markus Söder jasne vyhlásil, že spolupráca so Zelenými neprichádza do úvahy, pretože podľa neho nesú zodpovednosť za aktuálne ekonomické problémy krajiny.
Kto je Friedrich Merz?
Friedrich Merz je nemecký konzervatívny politik, predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a jeden z najvplyvnejších predstaviteľov pravicového spektra v Nemecku. Má dlhoročné politické skúsenosti – v minulosti pôsobil ako predseda poslaneckého klubu CDU/CSU v Bundestagu, no na istý čas odišiel do súkromného sektora, kde pracoval v investičnom bankovníctve. V roku 2022 sa vrátil na čelo CDU a odvtedy sa snaží o jej posilnenie po slabších volebných výsledkoch.
Ak by sa stal nemeckým kancelárom, pravdepodobne by presadzoval konzervatívnejšiu ekonomickú a migračnú politiku. Jeho vízia zahŕňa znižovanie byrokracie, podporu podnikania a prísnejšiu kontrolu migrácie. Vo vzťahu k EÚ a zahraničnej politike by sa držal proeurópskej línie, ale s dôrazom na nemecké hospodárske záujmy.
Jeho líderstvo by znamenalo posun Nemecka doprava v porovnaní so súčasnou vládou Olafa Scholza, no koaličné rokovania a kompromisy s ďalšími stranami by určovali reálny smer jeho politiky.
Friedrich Merz a jeho postoje k LGBT+, migrácii a svetovej politike
➡️ LGBT+ práva
Friedrich Merz má konzervatívny postoj k LGBT+ otázkam. V minulosti vyvolal kontroverziu výrokom, v ktorom sa vyjadril, že by nemal problém s homosexuálnym kancelárom, pokiaľ by nebol „sexuálne exhibicionistický“. Tento výrok bol široko kritizovaný ako necitlivý. Hoci podporuje základné práva LGBT+ komunity, nie je považovaný za jej aktívneho podporovateľa.
➡️ Migrácia
Merz zastáva prísnejší prístup k migrácii. Kritizuje súčasnú azylovú politiku Nemecka a požaduje sprísnenie pravidiel pre žiadateľov o azyl, najmä tých, ktorí zneužívajú sociálny systém. Podporuje silnejšiu ochranu hraníc a rýchlejšie deportácie tých, ktorí nemajú nárok na azyl. Zároveň však uznáva potrebu pracovnej migrácie, najmä pre kvalifikovaných odborníkov.
➡️ Donald Trump a USA
Merz má dlhoročné väzby na USA, keďže pracoval v amerických finančných kruhoch. Trumpa vníma kriticky a varoval pred jeho politickým štýlom, ktorý považuje za hrozbu pre transatlantické vzťahy. Napriek tomu zdôrazňuje, že Nemecko musí udržiavať pevné partnerstvo s USA, bez ohľadu na to, kto je prezidentom.
➡️ Vladimir Putin a Rusko
Merz patrí medzi silných kritikov Putina a jeho agresie voči Ukrajine. Podporuje dodávky zbraní pre Ukrajinu a zastáva názor, že Nemecko musí byť dôraznejšie voči Rusku. Na rozdiel od niektorých politikov, ktorí v minulosti presadzovali zmierlivý postoj k Moskve, Merz je zástancom tvrdších sankcií a vojenskej podpory pre Kyjev.
