Nezvyčajný objekt 31/ATLAS sa rúti Slnečnou sústavou rýchlosťou 225 000 km/h. NASA ho označila za kométu, no harvardskí vedci tvrdia, že by mohlo ísť o umelo riadené mimozemské zariadenie s neznámymi úmyslami.
Tajomný návštevník z medzihviezdneho priestoru
Astronómovia zaznamenali 1. júla 2025 nový medzihviezdny objekt, ktorý dostal označenie 31/ATLAS. Ide o len tretí potvrdený objekt mimo Slnečnej sústavy, ktorý sa dostal do nášho kozmického susedstva. Detegovaný bol pomocou teleskopu ATLAS v Čile a vedcov šokovala nielen jeho extrémna rýchlosť – až 140 000 míľ za hodinu (cca 225 000 km/h) – ale aj neznámy pôvod a neobvyklé správanie, piše nypost.com
Vedci z Harvardu prichádzajú s odvážnou hypotézou
Astrofyzik prof. Avi Loeb z Harvardu a jeho kolegovia Adam Drowl a Adam Hibberd publikovali 17. júla odbornú štúdiu, v ktorej prezentujú možnosť, že 31/ATLAS je technický artefakt s inteligentným riadením. Podľa ich slov:
„Hypotéza znie, že 31/ATLAS je technologický artefakt, ktorý navyše disponuje aktívnou inteligenciou. V takom prípade sú možné dve alternatívy: jeho úmysly sú buď úplne mierové, alebo nepriateľské.“
Čo robí 31/ATLAS tak výnimočným?
Autori poukazujú na niekoľko zvláštností, ktoré spochybňujú, že ide o bežnú kométu:
- Objekt nevykazuje známky uvoľňovania plynov či prachu, čo je typické pre kométy.
- Zaznamenaná bola „negravitačná akcelerácia“, čo naznačuje, že ho niečo poháňa – a to nie gravitačné sily.
- Nezvyčajná dráha ho priblíži k Venuši, Marsu aj Jupiteru – čo by podľa autorov mohlo byť účelové.
- Jeho nízky retrográdny sklon mu umožňuje ľahko pristupovať k planétam, no zároveň sťažuje snahy ľudí ho zachytiť či preskúmať.
Vedci sa domnievajú, že ak by išlo o mimozemské zariadenie, jeho trajektória mu umožňuje zbierať presné dáta o obežných dráhach a hmotnostiach planét, čo by mohlo byť súčasťou plánovanej prieskumnej misie.
Neviditeľný na deň, keď bude najbližšie k Slnku
Ďalšou zaujímavosťou je termín najbližšieho priblíženia objektu k Slnku – 29. októbra 2025. V ten deň bude úplne skrytý pred pozemskými teleskopmi, pretože ho zakryje samotné Slnko. Vedci upozorňujú, že práve táto časť trajektórie by mohla byť naplánovaná.
Temná hypotéza: Les plný ticha
Štúdia zároveň odkazuje na tzv. hypotézu Temného lesa, známej z románu čínskeho autora Cixina Liua. Tá predpokladá, že inteligentné civilizácie sa navzájom vyhýbajú a považujú iné formy života za potenciálne hrozby, ktoré treba eliminovať. Tento koncept je odpoveďou na Fermiho paradox, ktorý sa pýta: „Kde sú všetci?“
Vedci uznávajú, že ich hypotéza je z veľkej časti pedagogický experiment, no zároveň tvrdia, že pozorované odchýlky nemožno ignorovať.
