Kremeľ opäť pritvrdil vo vyjadreniach voči NATO. Hovorca Dmitrij Peskov počas brífingu 15. septembra ruským novinárom vyhlásil, že poskytovaním vojenskej pomoci Ukrajine sa aliancia údajne „nachádza vo vojne“ s Ruskom. „NATO je vo vojne s Ruskom; je to zrejmé a netreba to dokazovať. Aliancia poskytuje priamu aj nepriamu podporu kyjevskému režimu,“ citovali ho ruské médiá.
Vyhlásenie prichádza len niekoľko dní po tom, čo Poľsko prvýkrát potvrdilo zostrelenie ruských dronov vo svojom vzdušnom priestore – incident, ktorý vyvolal vlnu reakcií v celom regióne.
Dezinformačné vlny po zostrelení dronov
Podľa poľských analytikov sa po incidente rýchlo objavili cielené dezinformačné kampane. Národný výskumný ústav NASK upozornil, že ruské a bieloruské zdroje šírili protichodné tvrdenia – od úplného popierania incidentu, cez obviňovanie Ukrajiny, až po vykresľovanie Poľska ako vojnového agresora. Cieľom bolo spôsobiť paniku, polarizovať spoločnosť a oslabiť dôveru v poľskú vládu a jej spojencov.
Nezisková organizácia Res Futura uviedla, že na poľských sociálnych sieťach dominoval naratív o „ukrajinskej provokácii“ (38 % príspevkov), tesne nasledovaný tvrdeniami obviňujúcimi Rusko (34 %). Podľa Res Futura nejde o spontánne reakcie, ale o koordinovanú psychologickú operáciu: „Útok dronov nebol využitý len ako vojenský incident, ale predovšetkým ako nástroj psychologickej vojny. Poľsko bolo vtiahnuté do ďalšej fázy hybridného konfliktu, v ktorom je hlavným bojiskom informačný priestor.“
Varovania NATO a reakcia Európskej únie
Poľsko už spustilo konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý sa aktivuje pri ohrození bezpečnosti členského štátu. Aliancia zároveň rozbehla misiu Eastern Sentry na posilnenie ochrany svojho východného krídla.
Rovnako znepokojivý bol aj incident v Rumunsku z 13. septembra, keď miestne F-16 stíhačky zasahovali proti dronu počas ruského útoku pri ukrajinských hraniciach. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa dron pohyboval nad rumunským územím takmer hodinu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas to označila za „bezohľadnú eskaláciu“.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski naznačil, že by sa mohla obnoviť diskusia o čiastočnom uzatvorení ukrajinského vzdušného priestoru prostredníctvom obranných systémov NATO. Naopak, bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že akýkoľvek krok aliancie smerom k zavedeniu bezletovej zóny by znamenal „vojnu medzi NATO a Ruskom“.
Kremeľ vsádza na propagandu, fakty však hovoria inak
Poľsko, Rumunsko ani iní spojenci NATO nie sú priamymi účastníkmi vojny na Ukrajine. Podporujú však Kyjev dodávkami zbraní, výcvikom a finančnou pomocou, čo je v súlade s právom Ukrajiny na sebaobranu. Jedinou krajinou, ktorá na ukrajinskom území vedie ofenzívu, zostáva Rusko.
Kremeľská rétorika sa tak javí skôr ako súčasť širšej informačnej stratégie – vyvolať rozkol medzi členskými štátmi aliancie a zastrašiť verejnosť v Európe.
