Účty za energie každoročne zaťažujú rodinný rozpočet a vykurovanie patrí medzi najväčšie položky. Možno vás prekvapí, že o výške faktúr nerozhoduje len nastavená teplota, ale najmä to, kedy presne kúrenie spustíte. Správne načasovanie dokáže znížiť spotrebu energie až o pätinu – bez toho, aby ste museli obetovať pohodlie.
Prečo nekúriť celý deň
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že nechávať kúrenie zapnuté nepretržite, hoci aj na nižšom stupni, nie je dobré riešenie. Kotol tak pracuje dlhšie a spotrebuje viac energie. Oveľa efektívnejšie je kúrenie zapínať len v presne stanovených časoch:
- Pol hodiny pred budíkom – steny a podlahy sa nezohrejú okamžite, preto je vhodné spustiť kúrenie ešte pred prebudením.
- Hodinu pred návratom domov – teplo stihne preniknúť do muriva a vytvorí stabilné prostredie.
- Vypnúť pol hodiny pred spaním – počas noci si organizmus prirodzene znižuje teplotu a teplá prikrývka poskytne dostatočnú izoláciu.
Prehrievanie spálne nad 21 °C nie je len zbytočne drahé, ale aj nezdravé – zhoršuje spánok a zaťažuje organizmus.
Výskumy ukazujú úsporu až 20 %
Analýzy uskutočnené na domácnostiach s programovateľnými termostatmi potvrdili, že takéto nastavenie môže priniesť úsporu 15 až 20 %.
Veľkú úlohu zohráva aj stav budovy:
- Staršie domy bez zateplenia – lepšie je kúriť dlhšie, ale miernejšie, aby sa zabránilo prudkým poklesom teploty.
- Novostavby s modernou izoláciou – postačia kratšie intervaly, keďže teplo sa v nich udrží dlhšie.
Podľa štatistík až tretina tepelných strát v slovenských domácnostiach vzniká kvôli netesným oknám, strechám či nezatepleným stenám.
Aká teplota je ideálna?
Každú zimu sa opakuje otázka: aká teplota v dome je najlepšia? Lekári a vedci sa zhodujú, že nemala by klesnúť pod 16 °C, inak hrozí oslabenie imunity a väčšia náchylnosť na choroby.
Ani prílišné teplo však nie je riešením – vysušuje sliznice, dráždi dýchacie cesty a podporuje šírenie vírusov. Okrem toho, každý stupeň navyše na termostate znamená približne 6 % vyšší účet.
Za optimálny kompromis sa považuje rozmedzie 18 až 21 °C. Horná hranica je vhodnejšia pre seniorov a deti, ktorí sú na chlad citlivejší.
Zaujímavosťou je výskum európskych univerzít, ktorý ukázal, že už pri teplote nad 24–26 °C klesá koncentrácia a výkonnosť – hoci subjektívne nám môže byť príjemne.
Človek sa vie prispôsobiť
Štúdie potvrdzujú, že ľudia sa dokážu adaptovať na široké rozpätie teplôt – od chladnejších 15 °C až po horúčavy nad 30 °C. V našich podmienkach je však z hľadiska zdravia aj peňaženky najlepšie držať sa v pásme 18–21 °C.
