Ukrajina je podľa denníka The Telegraph pripravená rokovať o mierovom riešení, ktoré by znamenalo ponechanie území už okupovaných Ruskom pod jeho kontrolou.
Tento krok by však prichádzal do úvahy len v prípade, že krajina získa jednoznačné bezpečnostné garancie – predovšetkým jasnú cestu k členstvu v NATO a zachovanie svojej územnej celistvosti na súčasnej hranici.
Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň trvá na tom, že Ukrajina neodovzdá žiadne ďalšie územia, ktoré má momentálne pod kontrolou. Strata zvyšných častí Donbasu by podľa neho znamenala priame ohrozenie bezpečnosti štátu a porušenie ústavy.
Zmrazenie frontovej línie
Podľa zdrojov z prostredia západnej diplomacie by sa plán mohol týkať výlučne súčasných pozícií armád. To by v praxi znamenalo zmrazenie frontovej línie a faktické uznanie ruskej kontroly nad časťami Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj nad Krymom.
Takýto scenár by bol pre Kyjev prijateľný len za predpokladu, že bude sprevádzaný dlhodobými dodávkami zbraní a bezpečnostnými zmluvami, ktoré by garantovali odolnosť krajiny voči budúcim hrozbám.
Moskva sa nechystá na mier
Zelenskyj upozorňuje, že ruské správanie nenaznačuje žiadne prípravy na povojnové urovnanie. „Naopak, presúvajú svoje jednotky a sily spôsobom, ktorý naznačuje prípravy novej útočnej operácie. Ak sa niekto chystá na mier, toto nerobí,“ vyhlásil prezident s odvolaním sa na spravodajské informácie a analýzy vojenského velenia.
Podľa washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Rusko stále usiluje o úplnú kapituláciu Kyjeva, vrátane zablokovania jeho vstupu do NATO a úplnej demilitarizácie krajiny.
Silná podpora z Európy, obavy z dohody Trump–Putin
Európske hlavné mestá v posledných dňoch opakovane vyjadrili podporu ukrajinskému postoju k územným otázkam a apelujú na jednotnú „červenú líniu“ – územnú celistvosť Ukrajiny garantovanú spoločne s európskymi partnermi.
Diplomati zároveň pracujú na tom, aby presvedčili prezidenta USA Donalda Trumpa, že takýto spoločný postoj má silné politické krytie v rámci Západu.
Napätie pred piatkovým summitom 15. augusta stúpa – Trump sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hoci je status už okupovaných oblastí pravdepodobnou témou rokovaní, viacerí západní lídri sa obávajú, že by americký prezident mohol s ruským lídrom uzavrieť dohodu, ktorá by oslabila pozíciu Kyjeva.
