Slovenská kultúrna scéna sa zahalila do čiernej. Vo veku nedožitých 90 rokov nás v stredu 14. januára navždy opustila jedna z najvýraznejších postáv nášho tradičného umenia – Milan Rastislav Ševčík.
Človek, ktorého meno bolo desaťročia neoddeliteľne späté so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (SĽUK), zanechal po sebe nezmazateľnú stopu nielen na pódiách, ale aj v srdciach generácií tanečníkov.
Od mladého talentu k absolútnej špičke
Príbeh Milana Rastislava Ševčíka v SĽUK-u sa začal písať už v októbri 1951. Jeho talent bol neprehliadnuteľný, čo potvrdil rýchly kariérny rast – už o štyri roky neskôr sa vypracoval na post sólistu. Nebol to však len mechanický pohyb, čo ho odlišovalo od ostatných.
„Vynikal perfektnou tanečnou technikou a prirodzeným javiskovým, tanečným aj hereckým prejavom,“ uviedol SĽUK vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti.
Priekopník vzdelávania v tanci
Ševčík nebol len interpretom, ale aj vizionárom. V roku 1962 úspešne ukončil štúdium pedagogiky tanca na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tom čase však akademická pôda ešte nepoznala samostatnú špecializáciu pre ľudový tanec.
Umelec sa tak musel popasovať s prísnymi nárokmi klasickej techniky a náročného tanca s partnerom. Podľa slov jeho domovského súboru to „zvládol to excelentne“. Svoje vedomosti a skúsenosti neskôr odovzdával ďalej ako vedúci tanečného súboru a rešpektovaný pedagóg, čím formoval estetiku slovenského folklóru na dlhé roky dopredu.
Dedičstvo, ktoré pretrvá
Odchodom Milana Rastislava Ševčíka stráca Slovensko nielen technicky brilantného tanečníka, ale predovšetkým osobnosť, ktorá dokázala spojiť ľudovú tradíciu s profesionálnym javiskovým majstrovstvom. Jeho prínos k rozvoju SĽUK-u a výchove nových generácií tanečníkov zostáva pilierom, na ktorom bude slovenské umenie stavať aj naďalej.
