Kurací hnoj patrí medzi najúčinnejšie a najprirodzenejšie formy hnojenia v záhradníctve.
Pre svoje vysoké nutričné hodnoty je obľúbený medzi pestovateľmi zeleniny, ovocných stromov aj okrasných rastlín. Aby však jeho využitie bolo naozaj prospešné a neškodilo rastlinám, je nevyhnutné ho pred aplikáciou správne spracovať – najmä nechať prekvasiť.
V tomto článku vám krok za krokom vysvetlíme, ako pripraviť tekuté hnojivo z kuracieho hnoja a ako ho bezpečne používať v slovenskej záhrade.
Prečo je kurací hnoj taký výživný?
Kurací trus je mimoriadne bohatý na živiny potrebné pre zdravý rast rastlín. Obsahuje najmä:
- dusík (2–4 %),
- vápnik (2–6 %),
- fosfor (1–3 %),
- draslík (1–2 %),
- a ďalšie stopové prvky.
Hodnota kurinca sa však líši podľa toho, čím sú sliepky kŕmené. Ak majú prístup k čerstvej tráve a kvalitnej bielkovinovej strave, výsledný hnoj bude mať vyšší obsah dusíka a ďalších živín.
Prečo je fermentácia kurinca dôležitá?
Kvôli vysokej koncentrácii živín sa čerstvý kurací trus nesmie aplikovať priamo ku koreňom rastlín. Hrozí totiž ich poškodenie – tzv. „spálenie“ hnojivom.
Riešením je fermentácia. Po prekvásení a následnom zriedení vznikne tekutý výluh – bezpečný, prírodný a účinný posilňovač rastlín.
Ako si doma pripraviť tekuté hnojivo z kurinca?
Postup je jednoduchý:
- Čo budeme potrebovať: približne 2 kg čerstvého kuracieho hnoja alebo 1 kg sušeného granulovaného kurinca z obchodu.
- Miešanie s vodou: hnoj zalejeme 10 litrami vody v plastovej nádobe alebo vedre.
- Kvasenie: zmes necháme kvasiť niekoľko dní (zvyčajne 7 až 10), denne premiešavame. Keď sa prestane tvoriť pena, kvasenie je ukončené.
- Riedenie: hotový výluh rozriedime s vodou v pomere 1:10. Pri mladých rastlinách môžeme zvoliť jemnejší pomer – napr. 1:15 alebo až 1:20.
Na čo všetko sa dá kurací hnoj použiť?
Tekutý kurinec je vhodný najmä pre rastliny, ktoré majú vysoké nároky na dusík a vápnik. Výborne poslúži pri:
- paradajkách – prvýkrát môžeme prihnojovať približne 3–4 týždne po vysadení na trvalé stanovište, a to v pomere 1:20; neskôr môžeme použiť koncentrovanejší roztok (1:10),
- uhorkách, paprike, baklažáne, šaláte, póre, zemiakoch či kapuste,
- ovocných stromoch a kríkoch, ako sú jablone, hrušky, slivky, višne, maliny, černice, egreše a ríbezle.
Pozor: Kurací hnoj zvyšuje pH pôdy, preto sa neodporúča pri rastlinách, ktoré obľubujú kyslé pôdy – ako je čučoriedka americká (kanadská) alebo brusnica.
