Mnohé potraviny, ktoré denne kupujeme, obsahujú prídavné látky s názvami, ktoré znejú ako z chemického laboratória. Hoci väčšina z nich je zdravotne nezávadná, niektoré majú prekvapivý pôvod – napríklad šelak (E904). Ide o prísadu, ktorá dodáva výrobkom lesk, chráni ich pred vysychaním a predlžuje trvanlivosť.
Čo je šelak a ako vzniká
Šelak je prírodná živica živočíšneho pôvodu, ktorú produkuje drobný červcovitý hmyz žijúci v juhovýchodnej Ázii. Tento hmyz sa živí miazgou stromov a samičky po jej nasatí vylučujú lepkavú látku, ktorá na vzduchu tuhne do podoby lesklej živice.
Tá sa potom zozbiera z konárov, vyčistí od zvyškov hmyzu, rozomelie, prepláchne vo vode a vysuší. Výsledkom je šelak v podobe prášku alebo šupiniek, ktorý sa ďalej používa v rôznych odvetviach priemyslu.
Kde sa šelak používa
V potravinárstve má šelak označenie E904 a slúži ako glazúra a ochranná vrstva. Stretnúť sa s ním môžete napríklad na:
- čokoládových bonbónoch,
- cukríkoch,
- žuvačkách,
- alebo aj na ovocí – najmä jablkách a citrusoch.
Jeho úlohou je vytvoriť lesklý povrch, zabrániť strate vlhkosti a predĺžiť čerstvosť potravín. Vďaka tomu vyzerajú výrobky atraktívne a vydržia dlhšie.
Nielen v potravinách: aj v kozmetike a medicíne
Šelak má široké využitie aj mimo potravinárstva.
V kozmetickom priemysle sa používa ako prísada do lakov na nechty, riaseniek, rúžov či farieb na vlasy. V minulosti sa z neho vyrábali aj leštidlá na drevo, pretože vytvára tvrdý, lesklý a odolný povrch.
V medicíne sa šelak používa napríklad na obalovanie tabliet alebo ako súčasť zubných materiálov. V staroveku sa ním farbili textílie a kože a v 17. storočí ho maliari považovali za cennú surovinu.
Je šelak bezpečný?
Aj keď pochádza zo živočíšneho zdroja, šelak je považovaný za netoxickú a zdravotne bezpečnú látku. Napriek tomu môže prekvapiť vegetariánov a vegánov, ktorí sa snažia vyhýbať produktom živočíšneho pôvodu. Preto sa oplatí čítať etikety – najmä ak chcete vedieť, čo sa skutočne skrýva vo vašej potravine.
