Zimné výkyvy teplôt môžu byť pre ovocné stromy poriadnou skúškou. Najmä mladé jablone, slivky či čerešne majú tenkú kôru, ktorá sa počas slnečných dní rýchlo zahrieva, no v noci, keď teploty prudko klesnú, praská a vytvára rany.
Tie oslabujú celý strom, spomaľujú rast a znižujú budúcu úrodu.
Jedným z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších spôsobov, ako tomu zabrániť, je bielenie kmeňov. Tento tradičný, no stále aktuálny spôsob pomáha stromom prežiť zimu bez poškodenia a lepšie odštartovať nový vegetačný rok.
Bielenie stromov – stará tradícia, ktorá stále dáva zmysel
Bielenie spočíva v nanesení bielej vrstvy vápna alebo špeciálnej farby na kmeň stromu, niekedy až po prvé konáre. Tento postup nie je len estetickou úpravou. V minulosti slúžil predovšetkým na ochranu stromov pred mrazovými prasklinami, ktoré vznikajú, keď sa kôra cez deň na slnku zahreje a v noci prudko ochladí.
Výskum University of California Agriculture and Natural Resources (UCANR) z roku 2017 potvrdil, že bielenie výrazne znižuje výskyt tzv. „sun scald“ – poškodení kôry spôsobených teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. Biely povlak odráža slnečné lúče a bráni prehrievaniu pletív. Zároveň môže obmedziť výskyt drevokazného hmyzu, napríklad kôrovcov, pílkarov či rôznych druhov vrtiviek, ktoré napádajú oslabené stromy.
Niektorí pestovatelia dnes tvrdia, že vďaka miernejším zimám má bielenie menší význam než kedysi. Iní však upozorňujú, že okrem ochrany pred mrazom má aj hygienický účinok – spomaľuje šírenie hubových ochorení a znižuje riziko prezimovania škodcov v kôre stromu.
Kedy stromy bieliť a ako na to
Najvhodnejšie obdobie na bielenie je od novembra do konca marca, ideálne počas suchých dní s teplotou nad nulou. Najlepšie výsledky dosiahnete v decembri alebo začiatkom januára.
Tradičné hasené vápno môžete vylepšiť pridaním ílu, kravinca alebo kamennej múčky, aby sa náter lepšie prichytil a vydržal dlhšie.
Mladé stromy potrebujú najviac ochrany
Podľa odborníkov z University of Minnesota sú najviac ohrozené práve mladé sadenice ovocných stromov – jablone, slivky, čerešne, višne, ale aj javory. Ich kôra sa ľahko prehrieva a rýchlo praská, najmä na južnej alebo juhozápadnej strane.
Biely náter pomáha stabilizovať teplotu kmeňa a chráni pletivá pred poškodením.
Staršie stromy s hrubšou kôrou sú síce odolnejšie, no aj tie môžu z bielenia profitovať – najmä ak rastú na otvorenom mieste bez tieňa. V ovocných sadoch, kde každé poškodenie znamená stratu úrody, sa bielenie považuje za investíciu do zdravia stromov aj budúcich plodov.
Čím stromy bieliť: tradičné vápno alebo moderné farby?
Najčastejšie sa používa mlečné vápno, teda zmes haseného vápna a vody. Je lacné, ľahko dostupné a dobre odráža slnečné lúče, čím znižuje riziko praskania kôry. Nevýhodou je však jeho nízka trvácnosť – dážď ho rýchlo zmyje, preto je potrebné náter počas zimy zopakovať.
Na trhu nájdete aj hotové farby na bielenie stromov, ktoré majú hustejšiu konzistenciu, lepšie priľnú ku kôre a vydržia dlhšie. Niektoré z nich navyše odpudzujú zver, ktorá v zime obhrýza kmene.
Zaujímavé poznatky priniesla aj štúdia Univerzity poľnohospodárstva v Henane (2025, STEMM Press) – moderné bieliace zmesi obsahujú minerálne prísady, ktoré lepšie odrážajú svetlo, a polyméry, ktoré zvyšujú priľnavosť. Vďaka tomu náter vydrží na strome niekoľko mesiacov. Niektoré nové typy dokonca reagujú na teplotu – v chlade zlepšujú izoláciu, v teple odrážajú viac slnečných lúčov.
V ekologickom ovocinárstve sa čoraz viac využívajú minerálne a prírodné bieliace prípravky. Tekuté vápno s prírodnými zložkami odráža UV žiarenie, chráni pred mrazom aj prehriatím a zároveň znižuje výskyt plesní a baktérií. Na kmeni vydrží 70 až 80 dní a možno ho kombinovať s prípravkami na báze medi pre ešte vyššiu ochranu.
Na čo si dať pozor
Niektoré domáce metódy nemusia byť vhodné. Papierové alebo plastové obaly síce chránia pred mrazom, ale zároveň zadržiavajú vlhkosť a podporujú vznik plesní. Každý náter či ochranná vrstva si preto vyžaduje kontrolu – ak sa zmyje alebo poškodením stratí súvislosť, treba ho obnoviť.
