Americký prezident Donald Trump vo svojom najnovšom televíznom vystúpení nešetril ostrou kritikou na adresu Spojeného kráľovstva. Situáciu v ostrovnej krajine označil za mimoriadne vážnu, pričom za hlavných vinníkov hroziaceho kolapsu považuje nezvládnutú masovú imigráciu, extrémne vysoké ceny energií a radikálnu zelenú politiku. Jeho slová prichádzajú v čase napätých diplomatických vzťahov a stupňujúceho sa tlaku na novú britskú vládu premiéra Andyho Burnhama.
V skratke
- Donald Trump v rozhovore pre stanicu GB News vyhlásil, že Spojené kráľovstvo sa pre vysoké ceny energií a zelenú politiku rúti do absolútnej záhuby.
- Americký prezident viní zo zhoršených americko-britských vzťahov bývalého premiéra Keira Starmera, ktorý podľa neho zanechal súčasnej vláde obrovské problémy.
- Napriek ostrej rétorike o kríze štatistiky ukazujú, že počet člnov s migrantmi výrazne klesol, pričom toto leto bolo na Lamanšskom prielive najpokojnejšie od roku 2019.
Tvrdé slová o zlyhaní a energetickej kríze
Trump vystúpil vo vysielaní britskej stanice GB News, kde prezentoval mimoriadne pesimistický pohľad na budúcnosť ostrovného štátu. Podľa jeho názoru dopláca Británia na nezmyselnú snahu o dosiahnutie nulových emisií, čo radikálne predražuje život bežných občanov i firiem. Odklon od tradičných palív považuje za strategickú chybu s fatálnymi následkami.
„Vaša krajina je v problémoch. Stojíte na pokraji katastrofy. Máte ohromný imigračný problém a máte ohromný energetický problém. Vaše energie sú trikrát, štyrikrát vyššie, než by mali byť,“ uviedol doslova šéf Bieleho domu.
Dlhodobo známy svojím odmietavým postojom ku klimatickým zmenám, ktoré často nazýva podvodom, Trump opäť vyzval Londýn na okamžitú zmenu kurzu. Ako pripomína agentúra Reuters, súčasnému kabinetu radí, aby sa vrátil k ťažbe fosílnych palív a naplno využil bohaté ložiská ropy a zemného plynu, ktoré sa nachádzajú v Severnom mori.
Zdedené problémy a napätie s Washingtonom
Súčasný britský premiér Andy Burnham to podľa Trumpa nemá jednoduché, keďže dopláca na zlé rozhodnutia svojho predchodcu. Výrazné ochladenie vzťahov medzi Washingtonom a Londýnom nastalo začiatkom roka pre nezhody okolo amerického konfliktu s Iránom. Americká administratíva vtedy cítila z ostrovov len vlažnú a nedostatočnú podporu.
Hlavnú zodpovednosť za toto diplomatické zlyhanie pripisuje Trump expremiérovi Keirovi Starmerovi. Práve jeho politické kroky vraj do veľkej miery zviazali ruky súčasnej vláde, ktorá teraz musí prekonávať zbytočné prekážky.
Burnhamov kabinet sa tak musí vysporiadať nielen s medzinárodným tlakom, ale aj s rozpoltenou domácou energetickou politikou. Premiér aktuálne zvažuje, či udelí kľúčové povolenia pre dva nové ťažobné projekty v Severnom mori. Administratíva však jedným dychom dodáva, že naďalej verí v nutnosť prechodu na čisté zdroje energie.
Imigrácia ako hlavná politická zbraň
Okrem ekonomiky sa rozhovor dotkol aj jednej z najcitlivejších tém britskej spoločnosti – nelegálnej migrácie. Ilegálne prekračovanie Lamanšského prielivu za pomoci pašerákov na nafukovacích člnoch patrí k najdôležitejším problémom, podľa ktorých sa britskí voliči rozhodujú. Práve táto situácia viedla k raketovému rastu popularity populistickej strany Reform UK pod vedením Nigela Faragea.
Trumpova rétorika sa v tomto bode nápadne podobala na vyjadrenia britských populistov. Šéf Bieleho domu si nebral servítku pred ústa a varoval pred zánikom britskej identity. „Ak nezastavíte ľudí, ktorí k vám prúdia zo všetkých kútov sveta, potom vám nezostane žiadna krajina,“ odkázal Britom Trump.
Čísla však hovoria iný príbeh
Napriek apokalyptickým víziám ukazujú reálne dáta úradov z oboch strán Lamanšského prielivu trochu odlišný trend. Spolupráca medzi britskými a francúzskymi zložkami v posledných rokoch priniesla hmatateľné výsledky a zreteľný útlm pašeráckych aktivít na mori.
Francúzska polícia deklaruje, že je dnes schopná zastaviť až dve tretiny podozrivých člnov ešte predtým, než sa vôbec dostanú na pobrežie a vyplávajú. Vďaka týmto tvrdým opatreniam dorazilo od júna do augusta k britským brehom iba 102 člnov. Ide tak o štatisticky najúspešnejšie a najpokojnejšie leto od roku 2019, kedy úrady zaznamenali len 57 takýchto plavidiel.
