Paradajky sú náročné na živiny, no zároveň veľmi citlivé na ich prebytok. Ak to s hnojením preženiete, môžete namiesto chutnej úrody získať choré rastliny. Ukážeme vám, ako prehnojenie spoznať, čomu sa vyhnúť a ktoré prírodné hnojivá sú pre paradajky najvhodnejšie.
Prečo je prehnojenie nebezpečné?
Každý záhradkár túži po krásnych a zdravých paradajkách. Pravidelne ich zalieva, prihnojuje, ošetruje proti škodcom. Práve v tejto snahe však často robíme chybu – podávame im priveľa výživy. Rastlina potom síce bohato rastie, no slabne, prestáva kvitnúť, alebo dokonca odumiera.
Prehnojenie vzniká najčastejšie nesprávnym dávkovaním – buď hnojíme príliš často, alebo v príliš veľkých množstvách. Výsledkom môže byť poškodenie koreňov, nadmerný rast listovej hmoty či zníženie kvality plodov.
Ako spoznať, že paradajky sú prehnojené?
Pozor na tieto príznaky – môžu signalizovať, že rastliny trpia:
- Tmavozelené listy a hrubé stonky – zvyčajne znak nadbytku dusíka; rastlina „vyženie“ do listov, no netvorí plody.
- Zvinuté listy – môže byť reakcia na prebytok dusíka alebo fosforu.
- Žltnutie listov – vzniká pri príliš vysokej alebo naopak nízkej dávke hnojív.
- Spomalený rast – nadbytok draslíka narúša príjem vápnika a horčíka.
- Slabo vyvinutý koreňový systém – spôsobený často prebytkom fosforu.
- Zhoršené kvitnutie a plodenie – pôda môže byť zasolená, čo bráni rastline efektívne hospodáriť s vodou.
- Hniloba špičiek plodov (tzv. suchá hniloba) – vzniká z nedostatku vápnika, často ako dôsledok prehnojenia dusíkom.
Domáce prírodné hnojivá: Pomoc z prírody bez chémie
Používanie chemických (minerálnych) hnojív je síce bežné, no ich nadmerné množstvo môže pôdu znehodnotiť. Prírodné alternatívy sú šetrnejšie – živiny uvoľňujú postupne, čím znižujú riziko prehnojenia.
Aké domáce hnojivá na paradajky sa teda najviac osvedčili?
1. Humínové kyseliny z rašeliny alebo rašelinového výluhu
Zlepšujú kvalitu pôdy a zvyšujú schopnosť rastliny prijímať živiny. Ideálne sú najmä pri ekologickom pestovaní. Dávkujte podľa odporúčaní výrobcu.
2. Kvas z pŕhľavy dvojdomej
Do vedra vložte 1 kg čerstvej pŕhľavy a zalejte 10 litrami dažďovej vody. Nechajte kvasiť približne 14 dní, každý deň premiešajte. Po skvasení zrieďte v pomere 1:10 a použite na zálievku každé dva týždne – najmä do fázy plodenia.
3. Kvas z kuracieho hnoja
Granulovaný kurací hnoj (1 kg) zalejte 10 litrami vody a nechajte niekoľko dní odstáť – kvasenie spoznáte podľa bublania. Keď ustane, zrieďte roztok 1:15 a použite maximálne 1–2 razy pred tvorbou plodov.
4. Kvas z živokostu lekárskeho
Používa sa kvitnúca vňať živokostu. Postup je podobný ako pri pŕhľave. Po skvasení zrieďte 1:5 a prihnojujte raz za 7–10 dní počas kvitnutia a rodenia plodov. Vďaka vysokému obsahu draslíka podporuje šťavnaté a veľké paradajky.
5. Roztok z pekárskych droždí
Rozdrvte 100 g čerstvého droždia, rozpustite ho v 10 litroch vlažnej vody a nechajte stáť 1 hodinu. Takto pripravený roztok použite každé dva týždne ako podporu pre rast koreňov a rastlín.
Dávajte pozor na množstvo – aj pri prírodných hnojivách
Hoci sú prírodné hnojivá šetrnejšie než chemické, neznamená to, že ich môžeme používať bez obmedzenia. Vždy sa riaďte odporúčaným riedením a sledujte, ako rastliny reagujú. Zdravé paradajky vám poďakujú bohatou a chutnou úrodou.
V skratke:
- Paradajky sú citlivé na výživu – prebytok živín spôsobuje viac škody ako úžitku.
- Typické prejavy prehnojenia: tmavozelené a zvädnuté listy, slabý rast, menej plodov.
- Domáce hnojivá ako kvas z pŕhľavy, živokostu či droždia sú bezpečnejšie a podporujú prirodzený rast.
- Aj prírodné hnojivá treba používať s mierou – nadbytok môže rastliny oslabiť.
- Najlepšie výsledky dosiahnete pravidelným, ale rozumným hnojením v kombinácii s kvalitnou pôdou a dostatkom vody.
