Brusel – Európska komisia (EK) predstavila novú stratégiu krízovej pripravenosti, ktorá má členské štáty lepšie vybaviť na zvládanie neočakávaných hrozieb.
V reakcii na rastúce riziká ako prírodné katastrofy, kybernetické útoky či geopolitické napätie, EK vyzýva občanov aj inštitúcie, aby boli pripravení na krízové situácie aspoň po dobu 72 hodín.
Stratégia, ktorú Komisia oficiálne predstavila v stredu, obsahuje 30 konkrétnych opatrení a podrobný akčný plán. Cieľom je zabezpečiť funkčnosť základných služieb, ako sú zdravotníctvo, zásobovanie pitnou vodou či energetické zdroje, aj v prípade výpadkov alebo katastrof.
„Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny postihnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, pričom zdôraznila dôležitosť prípravy obyvateľstva na rôzne scenáre.
Zásoby na 72 hodín: Základ pre prežitie
Jednou z hlavných myšlienok novej stratégie je výzva smerom k verejnosti – pripraviť si základný krízový balíček. Eurokomisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová vo videu na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) konkrétne uviedla, čo by mal takýto balíček obsahovať.
„Pripravenosť na všetko – to musí byť náš nový európsky spôsob života,“ vyhlásila Lahbibová.
Medzi odporúčané položky patria:
- trvanlivé potraviny a pitná voda
- baterka a náhradné batérie
- powerbanka
- rádioprijímač (najlepšie na batérie alebo dynamo pohon)
- hotovosť
- základné lieky a osobná zdravotná výbava
Cieľom je, aby mal každý obyvateľ pri sebe dostatočné zásoby na zvládnutie prvých troch dní krízy, kým nastúpi koordinovaná pomoc štátu či záchranných zložiek.
Viac než len individuálna pripravenosť
Stratégia sa však netýka len jednotlivcov. Obsahuje aj plán na posilnenie civilnej obrany, spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom a zintenzívnenie výmeny informácií medzi členskými štátmi. Zvlášť sa kladie dôraz na:
- ochranu kľúčových funkcií spoločnosti,
- zlepšenie systémov včasného varovania,
- posilnenie civilno-vojenskej koordinácie,
- schopnosť predvídať a reagovať na krízy.
Európska komisia zároveň vyzýva na väčšiu spoluprácu s externými partnermi a susednými krajinami, aby bola reakcia na krízové situácie efektívna aj cezhranične.