Európska únia zvažuje zásadné obmedzenia plynových kotlov, čo by mohlo výrazne ovplyvniť milióny domácností. Ceny tepla aj pohonných hmôt môžu výrazne vzrásť. Odborníci upozorňujú na možné dôsledky – vrátane nových poplatkov a vyšších výdavkov pre bežných ľudí.
Brusel pripravuje prelomové rozhodnutie. Slováci sa musia pripraviť na zdražovanie energií
Energetická politika Európskej únie smeruje k radikálnej zmene. V rámci klimatických cieľov plánuje Brusel znížiť emisie oxidu uhličitého o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Jedným z krokov, ktoré majú k tomu prispieť, je obmedzenie používania plynových kotlov – zdroja vykurovania, ktorý využíva značná časť slovenských domácností, informuje portál pravda.sk
Tento krok by však mohol mať vážne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre verejné inštitúcie, ako sú nemocnice či školy.
Ohrozených je 761-tisíc domácností. Teplo môže zdražieť o tretinu
Podľa údajov Slovenského zväzu výrobcov tepla až 761-tisíc slovenských domácností – teda približne 35 % – odoberá teplo z centrálnych systémov, ktoré sú závislé od zemného plynu. Predseda predstavenstva zväzu Stanislav Janiš upozorňuje, že až polovica všetkého tepla na Slovensku pochádza práve z tohto fosílneho paliva.
V prípade, že dôjde k zrušeniu podpory plynových a uhoľných systémov, môže dôjsť k dramatickému nárastu cien. „Pri uhlí sa očakáva zdraženie vykurovania o približne 30 %, pri plyne to môže byť nárast do 10 %,“ spresnil analytik spoločnosti XTB Pavel Peterka.
Prichádzajú nové emisné poplatky. Drahšie bude aj tankovanie
Od roku 2027 vstúpi do platnosti nový emisný systém ETS 2, ktorý zavádza povinnosť emisných povoleniek aj pre domácnosti využívajúce fosílne palivá. Cena tepla by sa tým mohla zvýšiť o ďalších 10 až 12 eur za megawatthodinu. Okrem toho sa očakáva aj zdraženie pohonných hmôt – podľa odhadov by liter benzínu či nafty mohol zdražieť o 16 centov.
Janiš zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie musí vychádzať z dôkladnej analýzy dopadov. „Analýza musí posúdiť ekonomické, právne, bezpečnostné a technické dôsledky. Každý návrh musí byť starostlivo zvážený podľa špecifických podmienok v jednotlivých krajinách,“ uviedol.
Sú kotly na odstrel? Odborníci hovoria o riešení v podobe obnoviteľných zdrojov
Hoci sa hovorí o možnom zákaze, podľa Juraja Melichára z organizácie Priatelia Zeme nejde priamo o zákaz predaja kotlov. Skôr sa očakáva obmedzenie ich podpory zo strany štátu. Melichár tvrdí, že ekologickejšou a ekonomicky výhodnejšou cestou je investícia do obnovy budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
„Len od februára 2022 sme za dovoz ropy zaplatili 7,5 miliardy eur a za dovoz fosílneho plynu ďalších 7,4 miliardy. Je to otázka klímy, ale aj energetickej sebestačnosti a odolnosti voči výkyvom cien,“ upozorňuje.
Tepelné čerpadlá ako alternatíva? Nie všade sú riešením
Jednou z alternatív, ktorá by mohla nahradiť plynové kotly, sú tepelné čerpadlá. Podľa Janiša však ich zavádzanie v plynofikovaných obciach nemusí byť ideálne riešenie. „Otázne je, čo spravíme s existujúcou plynovou infraštruktúrou. Ak ju prestaneme používať, distribučné náklady sa premietnu do menšieho počtu domácností, čím sa ešte viac zvýšia ceny,“ upozorňuje.
Zároveň poukazuje na praktické riziká, napríklad pri výpadkoch elektriny počas búrok, keď tisíce domácností zostávajú bez prúdu. „Ako potom budú ľudia kúriť?“ kladie si otázku.
V skratke:
- Európska komisia plánuje výrazné zníženie emisií CO₂, čo by mohlo viesť k obmedzeniu plynových a uhoľných kotlov.
- Ceny tepla môžu vzrásť až o 30 %, najmä pre domácnosti využívajúce centrálny rozvod tepla.
- Od roku 2027 pribudnú nové emisné povolenky v rámci systému ETS 2, čo zvýši náklady na vykurovanie aj pohonné hmoty.
- Zmena sa dotkne 761-tisíc domácností, no aj nemocníc či škôl.
- Odborníci odporúčajú prechod na obnoviteľné zdroje a zatepľovanie, ktoré by mohli znížiť závislosť od fosílnych palív.
- Zavádzanie tepelných čerpadiel má svoje limity, najmä v oblastiach s existujúcou plynovou infraštruktúrou.
