Európa opäť čelí hrozbe, ktorá môže zásadne otriasť stabilitou jej hospodárstva. Kombinácia geopolitického napätia na Blízkom východe a neistoty na energetických trhoch vyvoláva obavy z krízy, ktorá svojím rozsahom pripomína najťažšie obdobia uplynulých rokov.
Extrémne zdražovanie pohonných hmôt totiž nie je len problémom motoristov, ale rozbuškou pre plošný rast cien tovarov a služieb naprieč celým kontinentom.
Varovný prst nemeckého kancelára
Situácia je natoľko vážna, že pred ňou otvorene vystúpil nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa jeho slov sa Európa musí pripraviť na ekonomické otrasy, ktoré znesú porovnanie s obdobím globálnej pandémie či vypuknutím vojny na Ukrajine.
„Bremeno, ktoré na nás doľahne, bude porovnateľné s pandémiou covidu alebo začiatkom vojny na Ukrajine,“ vyhlásil Merz, pričom jeho slová citoval prestížny portál Politico.
Kancelár nie je vo svojich obavách osamotený. Podobne pesimistický tón zvolil aj taliansky minister obrany Guido Crosetto, ktorý priznal dopady súčasnej situácie na svoje súkromie:
„S realitou tejto vojny a jej dôsledkami žijem 24 hodín denne. Som nútený zisťovať veci, kvôli ktorým v noci nemôžem spať,“ uviedol Crosetto.
Hormuzský prieliv ako kritické miesto
Kľúčovým spúšťačom súčasnej neistoty je konflikt v Iráne a následná blokáda Hormuzského prielivu. Táto strategická tepna je zodpovedná za transport významnej časti svetových zásob ropy. Jej ochromenie vyhnalo ceny palív do závratných výšin, čo núti európske vlády k núdzovým krokom, akým je napríklad uvoľňovanie štátnych strategických rezerv. Odborníci však upozorňujú, že tieto zásoby sú len dočasnou náplasťou.
Na rozdiel od ropnej krízy z roku 1973 alebo energetického šoku v roku 2022, dnes nie je v hre len jedna surovina. Ohrozené sú dodávky:
- Surovej ropy a zemného plynu,
- Rafinovaných palív (nafta, benzín),
- Leteckého paliva, čo môže paralyzovať globálnu dopravu.
Optimistické sľuby z USA a tvrdá realita v EÚ
Hoci americký prezident Donald Trump deklaruje schopnosť ukončiť vojenský konflikt v priebehu niekoľkých týždňov, Brusel zostáva skeptický. Európska únia varuje, že ani prípadné prímerie nemusí automaticky znamenať návrat k lacným energiám. Trhy sú už teraz pod enormným tlakom a dôvera investorov je naštrbená.
Európsky komisár Dan Jørgensen apeluje na členské štáty, aby postupovali jednotne:
„Je nevyhnutné, aby sa členské štáty Únie vyhli roztriešteným reakciám a nevysielali trhom vzájomne sa rušiace signály,“ upozornil Jørgensen.
Únia zároveň zvažuje zavedenie špeciálnej windfall tax – dane z neočakávaných ziskov, ktorá by zaťažila spoločnosti profitujúce z energetickej nestability.
Británia hľadá záchranné lano
Obavy sa neobmedzujú len na členské štáty EÚ. Britský premiér Keir Starmer už naznačil potrebu užšej hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce s kontinentálnou Európou. Londýn sa okrem energetiky plánuje sústrediť aj na ochranu obyvateľov pred rastúcimi nákladmi na bývanie, ktoré v kombinácii s drahými energiami vytvárajú nebezpečný inflačný koktail.
