Vo Veľkej Británii narastá napätie v súvislosti s možnosťou ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Podľa odborníkov by prípadná tretia svetová vojna mohla mať podobný priebeh ako druhá svetová vojna – vrátane prísnych potravinových prídielov či zákazov vychádzania.
Bezpečnostný expert Anthony Glees z Buckinghamskej univerzity upozorňuje, že riziko takéhoto konfliktu je reálnejšie, než by sa mohlo zdať. „Domnievam sa, že šance na ozbrojený konflikt medzi Ruskom a NATO, do ktorého by sme boli hlboko zapojení, sú teraz až príliš reálne,“ uviedol pre britský denník Mirror.
Jadrový konflikt by nemal víťaza
Podľa Gleesa by prípadná jadrová vojna prebiehala extrémne rýchlo a zničujúco. „Ak bude budúca vojna jadrová, bude zahájená behom niekoľkých hodín a skončí behom niekoľkých hodín. Nebudú žiadni víťazi, iba porazení,“ zdôraznil odborník.
Ak by sa však konflikt odohrával konvenčnými zbraňami, podľa Gleesa by mal tri hlavné fázy, pričom niektoré z nich už možno prebiehajú.
Fáza 1: Hrozby a destabilizácia
V rozhovore pre Daily Star Glees uviedol, že kľúčovým faktorom je priebeh vojny na Ukrajine. Ak by Rusko dosiahlo na fronte rozhodujúce víťazstvo, Kremeľ by mohol zvýšiť tlak na členské krajiny NATO.
„Putinove metódy sú priamo odvodené od sovietskych spravodajských techník, ktorých cieľom bolo vždy zastrašiť a oslabiť potenciálnych protivníkov,“ vysvetľuje expert. Ak by však tieto taktiky zlyhali, nasledovala by ďalšia fáza.
Fáza 2: Priamy vojenský konflikt s NATO
Druhá fáza by sa podľa Gleesa niesla v znamení vyčerpávajúceho vojenského stretu. Európa by čelila akútnemu nedostatku potravín, palív a liekov. „Podobne ako počas druhej svetovej vojny by sa zaviedli prísne prídely potravín. Obyvatelia by navyše čelili výpadkom elektriny,“ predpovedá odborník.
Vojna by prebiehala konvenčnými zbraňami a ruské jednotky by podľa neho postupovali smerom k Pyrenejskemu polostrovu. Zároveň by došlo k rozsiahlym kybernetickým útokom na európsku infraštruktúru.
„Benzín a nafta by boli pre bežných ľudí prakticky nedostupné. Lieky by sa rýchlo dostali do prísneho prídelového režimu a napokon by ich úplne nebolo,“ varuje Glees. Európa by sa v takejto situácii musela spoliehať na dodávky z USA, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu.
V tejto fáze by podľa neho došlo aj k povinným vojenským odvodom. „Všetci dospelí vo veku od 18 do 40 rokov, muži aj slobodné ženy, by mohli byť odvedení,“ dodáva.
Fáza 3: Proputinovská vláda v Británii
Najhorší scenár, ktorý expert načrtol, zahŕňa možnosť, že Spojené kráľovstvo by sa do roka po vypuknutí vojny dostalo pod kontrolu proruského režimu. „V Británii by mohla vzniknúť vláda pravdepodobne pod vedením známeho domáceho politika, o ktorom je známe, že sympatizuje s Putinom,“ uviedol Glees.
Podľa neho by krajina fungovala ako ruská kolónia s tajnou políciou a pracovnými tábormi pre odporcov režimu. „V našich školách by sa vyučovala ruština, verejné inštitúcie by riadili proruskí politici. Kráľovská rodina by odišla do Kanady a odbojové skupiny by sa pokúsili organizovať odpor zo základní v Škótsku a Walese,“ uzatvára expert.
