Otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu naberá reálne kontúry. Podľa najnovších diplomatických informácií sa v európskych kuloároch čoraz hlasnejšie hovorí o nasadení medzinárodných mierových síl.
Takzvaná „koalícia ochotných“ je údajne pripravená vyslať do oblasti konfliktu tisíce vojakov, ktorí by tvorili živý štít medzi znepriatelenými stranami.
Londýn a Paríž v čele iniciatívy
Podľa zistení nemeckého denníka Die Welt, ktorý sa odvoláva na anonymné diplomatické zdroje v Bruseli, by sa úvodná fáza misie mohla týkať 10 000 až 15 000 vojakov. Tento kontingent by mal operovať na ukrajinskom území počas prvých šiestich mesiacov od vyhlásenia prípadného prímeria.
Strategické plány nie sú len teoretickou úvahou. Na ich tvorbe sa podieľajú špičkoví vojenskí experti z Francúzska a Veľkej Británie v úzkej koordinácii s centrálou v Bruseli. Cieľom je vytvoriť robustný mechanizmus, ktorý zabráni opätovnému vypuknutiu bojov.
„Plány, ako by tieto garancie mohli vyzerať, sú už vypracované. Navrhli ich predovšetkým experti britských a francúzskych ozbrojených síl v spolupráci s Bruselom,“ cituje list svoje zdroje s tým, že konkrétny počet vyslaných vojakov by závisel od ochoty zúčastnených krajín.
Pripravení aj na boj?
Významným aspektom navrhovanej misie je jej charakter. Nemá ísť o pasívnych pozorovateľov, ale o jednotky s mandátom chrániť mier. Nemecký denník v tejto súvislosti poznamenáva: „Francúzsko a Veľká Británia sú zrejme pripravené poskytnúť robustné bezpečnostné záruky. To znamená, že by v prípade nutnosti boli pripravené za udržanie mieru aj bojovať.“
Tento postoj signalizuje zásadný posun v európskej obrannej diplomacii. Do diskusie sa zapojil aj poľský premiér Donald Tusk, ktorý naznačil, že pripravenosť vyslať svoje sily vyjadrili aj Spojené štáty. Americká prítomnosť by sa mohla sústrediť priamo na líniu dotyku, čo by pre Ukrajinu predstavovalo najsilnejšiu možnú garanciu bezpečnosti.
Moskva hrozí eskaláciou
Realizácia takéhoto plánu však naráža na zásadnú prekážku: súhlas Ruskej federácie. Akékoľvek nasadenie západných vojsk musí byť súčasťou širšej mierovej dohody akceptovanej oboma stranami. Reakcia Kremľa je zatiaľ ostro zamietavá.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že európske jednotky by sa po vstupe na ukrajinskú pôdu stali „legitímnym cieľom“ ruskej armády. Napätie navyše zvyšuje nedávny incident v Novgorodskej oblasti. Moskva obviňuje Kyjev z dronového útoku na rezidenciu Vladimira Putina a ohlasuje pritvrdenie svojich vyjednávacích pozícií. Ukrajinská strana akékoľvek obvinenia rezolútne odmieta a označuje ich za dezinformáciu.
