Isaac Newton, jeden z najväčších vedcov histórie, nebol len priekopníkom fyziky a matematiky, ale venoval sa aj teologickým štúdiám.
Vo svojich výpočtoch, ktoré vychádzali z Biblie, dospel k záveru, že rok 2060 by mohol byť zásadným bodom v dejinách ľudstva. Ako však uvádzajú historické zdroje, Newton nechcel šíriť paniku, ale skôr vyvrátiť neustále sa opakujúce apokalyptické predpovede.
Newtonove výpočty a ich biblický základ
Podľa historických záznamov sa Newton pri svojich úvahách opieral o Knihu Daniel a Zjavenie svätého Jána, známe aj ako Apokalypsa. V 11. kapitole Apokalypsy sa uvádza, že „pohania budú po svätom meste šliapať 1 260 dní“. Newton sa domnieval, že toto číslo nepredstavuje doslovné dni, ale roky. Svoje výpočty začal od roku 800, keď Karol Veľký obnovil Rímsku ríšu, a pripočítaním 1 260 rokov dospel k roku 2060.
„Koniec môže prísť neskôr, ale nevidím dôvod, aby prišiel skôr,“ napísal Newton vo svojom liste z roku 1704.
Zároveň však zdôraznil, že jeho cieľom nebolo určovať presný dátum „konca sveta“, ale skôr zabrániť šíreniu nepodložených predpovedí, ktoré v jeho dobe často kolovali. „Nezmiňujem to preto, aby som odhalil, kedy nastane čas konca, ale aby som zastavil unáhlené dohady fantazijných ľudí, ktorí často predpovedajú čas konca a tým diskreditujú posvätné proroctvá, keď sa ich predpoveď nevyplní,“ dodal Newton.
2060 ako nový začiatok?
Podľa profesora Stephena Snobelena z univerzity v kanadskom Halifaxe Newton neveril, že svet zanikne v doslovnom slova zmysle. „Pre Newtona bol rok 2060 skôr začiatkom novej éry než definitívnym koncom sveta,“ uviedol Snobelen. Znamenalo by to skôr transformáciu spoločnosti alebo významnú historickú zmenu než úplnú apokalypsu.
Newton nebol jediným mysliteľom, ktorý sa snažil predpovedať koniec sveta. Napríklad americký kazateľ William Miller predpovedal druhý príchod Krista na 22. októbra 1844. Keď sa tak nestalo, toto obdobie sa začalo označovať ako „Veľké sklamanie“. Podobné nesplnené predpovede sa objavovali opakovane v priebehu dejín.