Výskumníci z prestížnej Univerzity v Bristole predstavili výsledky prelomovej počítačovej simulácie, ktorá predpovedá, kedy dôjde ku koncu života na našej planéte.
Podľa ich modelu nás síce tento scenár v najbližších generáciách neohrozí, no jeho príchod je – ako tvrdia odborníci – prakticky neodvratný.
Pangea Ultima: návrat superkontinentu so zničujúcimi dôsledkami
Simulácia predpokladá, že za približne 250 miliónov rokov sa všetky dnešné kontinenty spoja do jedného superkontinentu s názvom Pangea Ultima. Tento geologický proces, prirodzený v rámci vývoja Zeme, by však podľa vedcov mohol viesť k zániku väčšiny foriem života.
Zlúčenie kontinentov totiž výrazne obmedzí prístup k ochladzovacím účinkom oceánov, čím sa celosvetová klíma dramaticky zmení. Očakáva sa, že priemerná denná teplota stúpne na extrémne hodnoty – medzi 40 až 70 stupňami Celzia – a globálna vlhkosť vzduchu sa značne zvýši. V takomto prostredí sa podľa simulácie stane väčšina území neobývateľná.
Nezvratné klimatické zmeny a sopečná činnosť
Okrem zmeny rozloženia kontinentov hrá kľúčovú úlohu aj zvýšená sopečná aktivita, ktorá by mala do atmosféry uvoľniť obrovské množstvá oxidu uhličitého. Tento skleníkový plyn spôsobí ďalšie zvyšovanie teplôt a zároveň prispeje k poklesu hladiny kyslíka vo vzduchu.
Ako uvádza portál Earth.com, tieto kombinované faktory vytvoria extrémne náročné podmienky pre život akéhokoľvek druhu.
Nie všetky druhy vyhynú – aspoň nie okamžite
Aj napriek týmto pesimistickým predpovediam odborníci nevylučujú možnosť, že niektoré druhy živočíchov dokážu prežiť. Výskum odhaduje, že približne 8 až 16 percent organizmov sa môže adaptovať na nové podmienky. Napriek tomu však zostáva najpravdepodobnejším scenárom úplné vyhynutie väčšiny života na Zemi.
Citát odborníka: Neúprosná vízia budúcnosti
„Vyhliadky do vzdialenej budúcnosti sa zdajú byť veľmi smutné,“ uviedol hlavný autor štúdie Alexander Farnsworth. „Vysoké teploty medzi 40 až 50 stupňov Celzia a aj vyššie denné extrémy spojené s vysokou vlhkosťou by nakoniec náš osud spečatili,“ dodal vedec.
Redakcia Plénum.sk
