Už dvanásť rokov uplynulo od chvíle, keď sa kardinál Jorge Mario Bergoglio z Argentíny stal prvým pápežom z Latinskej Ameriky. Jeho zvolenie znamenalo historický zlom, pretože dovtedy mal pápežský stolec výlučne európsku tradíciu. Dnes sa špekuluje, že sa história môže opäť prepísať – konkláve, ktoré bude rozhodovať o nástupcovi pápeža Františka, má totiž výrazne širšie geografické zastúpenie než kedykoľvek predtým.
Za pontifikátu Františka došlo k výraznej zmene zloženia kardinálskeho zboru. Zvýšil sa počet kardinálov pochádzajúcich mimo Európy, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že aj budúci pápež bude z iného kontinentu.
Podľa pražského arcibiskupa Jána Graubnera by takýto vývoj nebol žiadnym prekvapením:
„Určite sa to môže stať. Nechcem si hrať na proroka. Tradične sa hovorí: Kto vchádza do konkláve ako pápež, vychádza ako kardinál. Teda, že keď sa to o niekom hovorí pred tým, tak to nikdy nevyjde,“ povedal pre Českú televíziu.
Graubner zároveň pripomína, že samotný výber kardinála Bergoglia bol nečakaný:
„Čakám, že aj tentoraz to bude pre nás prekvapenie. Rozhodne je ale vzhľadom na to, aké veľké percento kardinálov je neeurópskych, možné, že to bude zase Neeurópan.“
Konkláve bude rozhodovať 138 voliteľov
Nového pápeža zvolí 138 kardinálov mladších ako 80 rokov. Celkovo má kardinálsky zbor 252 členov, no len spomínaní 138 majú právo voliť. Web Kardinálské kolegium, ktorý sleduje dianie vo Vatikáne, identifikoval 22 mien s najväčšími šancami.
Najviac kandidátov – dvanásť – pochádza z Európy, traja sú z Afriky, štyria z Ázie a traja z Ameriky.
Medzi často spomínanými menami figuruje maďarský kardinál Péter Erdö, ktorý bol medzi favoritmi už pri poslednej voľbe. Ďalším významným kandidátom je kardinál Robert Sarah z Guiney, ktorý bol francúzskymi médiami označovaný za „najvplyvnejšieho afrického kardinála“.
Afričania, Ázijčania aj Latinčania v zozname favoritov
Vysoko rešpektovanou osobnosťou je aj Fridolin Ambongo Besungu z Konžskej demokratickej republiky. Vymenoval ho sám pápež František a je vnímaný nielen ako cirkevný, ale aj politický líder.
Z Ázie sa ako možný nástupca spomína filipínsky arcibiskup Luis Antonio Tagle, ktorý sa netají záujmom o ekológiu a inkluzívnosť, najmä v otázkach LGBTQ komunity.
V Európe je horúcim kandidátom Talian Pietro Parolin – štátny sekretár Vatikánu a dôležitá postava Svätej stolice. Z Talianska pochádza aj kardinál Matteo Zuppi, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri ukončení občianskej vojny v Mozambiku a v posledných rokoch plnil diplomatickú úlohu v konflikte na Ukrajine.
Zo Španielska prichádza Cristobal Lopez Romero, ktorý pôsobil v Paraguaji a neskôr sa presťahoval do Maroka, kde pokračuje vo svojej pastoračnej činnosti.
Pozornosť médií si získal aj Portugalčan José Tolentino de Mendonça – 59-ročný prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie.
Tradične dominovali Taliani, František to zmenil
Z historického pohľadu bolo 217 zo všetkých 266 pápežov pôvodom z Talianska. Pápež František však do kardinálskeho zboru pridal nové mená z až 72 krajín sveta, pričom 24 z týchto národov dovtedy nikdy nemalo vlastného kardinála. Tento krok rozšíril možnosti a perspektívy Cirkvi, čo sa môže premietnuť aj do výberu jeho nástupcu.
Redakcia Plénum.sk
