Vedec vypočítal dátum konca sveta. Má to byť o pár mesiacov

koniec sveta
Nechcete zmeškať to najdôležitejšie? Majte najlepšie články z Plenum.sk v telefóne zadarmo. Pridajte si nás do Google zdrojov.

Už sme prežili mayský kalendár aj množstvo iných apokalyptických vízií, no na obzore je ďalší dátum, na ktorý by sme sa podľa jednej dávnej vedeckej štúdie mali pripraviť. Rakúsky vedec v 60. rokoch minulého storočia sformuloval takzvanú rovnicu skazy, podľa ktorej ľudstvo už o pár týždňov čaká absolútny kolaps. Kedy presne mal tento katastrofický scenár nastať a prečo, našťastie, môžeme zostať úplne pokojní?

Mrazivá predpoveď z minulého storočia

V 60. rokoch sa rakúsky vedec Heinz von Foerster rozhodol detailne preskúmať historický vývoj našej populácie. Aby dokázal presne určiť okamih, kedy ľudstvo vymrie, analyzoval dvadsaťštyri rôznych odhadov počtu obyvateľov Zeme siahajúcich tisícročia do minulosti. Výsledky jeho bádania boli znepokojujúce, pretože zistil, že zatiaľ čo v minulosti trvalo storočia, kým sa počet ľudí zdvojnásobil, tento proces sa začal drasticky zrýchľovať.

Na základe týchto dát sformuloval takzvanú rovnicu skazy. Von Foerster tvrdil, že ak bude tento akceleračný trend pokračovať, intervaly medzi zdvojnásobovaním populácie sa časom skrátia na nulu. Výsledkom by bol nepredstaviteľný nedostatok miesta na našej planéte.

Vo svojej štúdii, ktorá niesla príznačný názov „Súdny deň: Piatok 13. novembra roku pána 2026“, zverejnil svoj temný záver. Heinz von Foerster vo svojej práci doslova uviedol: „K tomuto dátumu sa ľudská populácia priblíži k nekonečnu, ak bude rásť tak ako v posledných dvoch tisícročiach.“

„Budú na smrť roztlačení“

Predstava preľudnenej planéty bola v jeho vizualizácii priam apokalyptická. Ak by sa jeho matematický model pre november 2026 skutočne naplnil, Zem by čelila absolútnemu priestorovému a sociálnemu kolapsu. „Naši prapravnuci nezomrú od hladu; budú na smrť roztlačení,“ napísal vtedy v dokumente.

Samotný autor teórie si však uvedomoval extrémnosť tejto situácie. Vo svojej práci vyjadril nádej, že „niekedy, nejakým spôsobom sa stane niečo, čo zastaví tieto čoraz rýchlejšie preteky k sebazničeniu“.

Prečo sa katastrofa odkladá?

Od publikovania tohto pochmúrneho scenára ubehlo viac ako šesťdesiat rokov a moderná veda prináša podstatne optimistickejší pohľad. Matematickí experti a demografi dnes potvrdzujú, že Foersterova teória v praxi neobstojí. Hlavným dôvodom je radikálne spomalenie populačného rastu, s ktorým vtedajšie historické modely jednoducho nedokázali počítať.

Hoci na Zemi momentálne žije závratných 8,2 miliardy ľudí, tempo ich pribúdania výrazne kleslo. Kým v 60. rokoch sa populácia zdvojnásobila každých približne 32 rokov, v súčasnosti tento proces trvá zhruba 83 rokov. Obavy z toho, že sa na planétu v priebehu najbližších mesiacov fyzicky nezmestíme, sú teda definitívne zažehnané.

Dnešné prognózy Organizácie Spojených národov (OSN) odhaľujú úplne iný vývojový graf. Podľa ich dát dosiahne globálna populácia svoj absolútny vrchol v 80. rokoch tohto storočia na úrovni 10,3 miliardy ľudí. Následne by mal začať mierny pokles, pričom do roku 2100 by sa mal celkový počet obyvateľov planéty znížiť o približne 700 miliónov.

Kedy nastane skutočný koniec Zeme?

Ak hľadáte aktuálnejší a vedecky podloženejší dátum absolútneho zániku našej planéty, odpoveď nedávno priniesla moderná astrofyzika. Vedci z japonskej Univerzity Toho v úzkej spolupráci s americkou vesmírnou agentúrou NASA vypracovali novú štúdiu s názvom „Budúca životnosť kyslíkatej atmosféry Zeme“. Z ich zistení vyplýva, že osud všetkého živého na Zemi je pevne previazaný so životným cyklom a evolúciou nášho Slnka.

Výskumníci v rámci projektu zrealizovali až 400-tisíc počítačových simulácií, aby zistili, kedy sa naša planéta stane trvalo neobývateľnou. Tieto moderné modely predpovedajú, že podmienky na Zemi zaniknú v roku 1 000 002 021.

Kamil prináša pre plenum.sk komplexný pohľad na aktuálne domáce dianie a rôzne zaujímavé správy pre ľudí. Vo svojej tvorbe úspešne prepája tituly z politických vied (UMB) a médií (Akadémia médií), čo mu umožňuje hľadať širšie súvislosti v celospoločenských témach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *