Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aktuálne preveruje mimoriadnu udalosť na ruskej Sibíri, kde po nákaze podozrivým patogénom zomrela mladá pracovníčka laboratória. Zatiaľ čo tamojšie úrady okamžite izolovali stovky jej kontaktov, medzinárodní experti upokojujú verejnosť, že celosvetová pandémia jedného z najsmrteľnejších ochorení histórie nám s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí.
V skratke
- Po náhlom úmrtí 28-ročnej laborantky z výskumného inštitútu v Irkutsku museli ruské úrady umiestniť 200 ľudí do prísnej karantény.
- Riziko globálneho šírenia nákazy je podľa zástupcov Svetovej zdravotníckej organizácie aj nezávislých infektológov pre širokú verejnosť veľmi nízke.
- Hlavným podozrivým patogénom je pľúcny mor, čo predstavuje najagresívnejšiu formu tohto ochorenia s potenciálne fatálnymi následkami.
Smrteľný incident v sibírskom laboratóriu
Obavy z možného vypuknutia epidémie pľúcneho moru sa začali šíriť po tom, čo 28-ročná Daria Shipilova prišla do kontaktu s nebezpečným patogénom. Pracovala ako laborantka v Irkutskom inštitúte proti moru, ktorý sídli na Sibíri. Podľa miestnych médií sa mladej žene zhoršil zdravotný stav bezprostredne po tom, ako údajne rozbila skúmavku so vzorkou.
Udalosti nabrali rýchly spád koncom septembra. S ťažkými príznakmi zápalu pľúc ju 29. septembra previezli do nemocnice, kde musela byť okamžite napojená na pľúcnu ventiláciu. Svoj boj o život však prehrala o dva dni neskôr.
Reakcia miestnych úradov bola nekompromisná. Do prísneho lockdownu bolo uzavretých päť nemocníc a univerzitných inštitúcií. Úrady zároveň identifikovali a do karantény umiestnili približne 200 ľudí, s ktorými prišla infikovaná žena do kontaktu. Podľa najnovších správ sa podarilo úspešne vypátrať všetky potenciálne ohrozené osoby.
Zásah a stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie
Svetová zdravotnícka organizácia situáciu od začiatku pozorne sleduje. Hovorca WHO Christian Lindmeier pre tlačovú agentúru TASS potvrdil, že sú v neustálom kontakte s ruskými zdravotníckymi orgánmi. Cieľom tejto spolupráce je podľa jeho slov „preveriť udalosť, jej okolnosti, prebiehajúce laboratórne testy a ich výsledky, opodstatnenosť sledovania kontaktov a zdravotný stav kontaktov, ako aj akékoľvek potenciálne medzinárodné dôsledky pre verejné zdravie.“
Na základe doterajších, hoci zatiaľ neoficiálnych informácií, WHO krotí paniku. Lindmeier vo svojom ďalšom vyhlásení uviedol, že „riziko pre verejné zdravie širokej populácie sa zdá byť nízke.“
Zástupca organizácie taktiež dodal, že všetky kontakty zosnulej osoby boli údajne identifikované a sú pod neustálym lekárskym dohľadom. Zatiaľ sa u nikoho z nich neprejavili žiadne príznaky ochorenia, čo dáva nádej, že sa nákazu podarilo včas izolovať.
Aké veľké je riziko globálnej epidémie?
Infektológ Dr. Tyler Evans pre portál LADbible vysvetlil, že pri podobných incidentoch je vždy náročné presne definovať, či ide skutočne o mor a či už môžeme hovoriť o epidémii. Ak je však ruská vláda v informovaní transparentná, šanca na masívne šírenie choroby je podľa neho pomerne malá. Riziko pre lokálnu oblasť ohodnotil dvoma bodmi z desiatich, zatiaľ čo hrozbu pre zvyšok sveta iba jedným bodom z desiatich.
Svoj optimistický predpoklad opiera o špecifické podmienky incidentu. „Toto sa stalo v laboratóriu v riedko osídlenej oblasti Sibíri, teoreticky s infraštruktúrou a vysoko vyškolenými jednotlivcami, ktorí vedia, ako na niečo takéto reagovať,“ zdôraznil Dr. Evans.
Zároveň upozornil na dôležitý fakt týkajúci sa stoviek ľudí v izolácii. Lekár pripomenul, že preventívna karanténa sa nerovná izolácii už nakazených pacientov, takže samotný počet obmedzených osôb neznamená, že všetci sú automaticky infikovaní morom.
Čo je to pľúcny mor a prečo je taký nebezpečný?
Pľúcny mor je jedným z troch uznávaných druhov tohto ochorenia, pričom ďalšími sú bubonický a septikemický mor. Zatiaľ čo bubonická forma sa do histórie zapísala ako neslávne známa „čierna smrť“, pľúcny variant je pri samotnej nákaze oveľa smrteľnejší. Spôsobuje ho baktéria Yersinia pestis, ktorá sa bežne vyskytuje u malých cicavcov a ich bĺch.
Na rozdiel od iných foriem sa dá pľúcny mor získať nielen uhryznutím infikovanou blchou alebo nechráneným kontaktom s telesnými tekutinami, ale aj vdýchnutím infekčných častíc od už chorého pacienta. Svetová zdravotnícka organizácia ho preto klasifikuje ako najvirulentnejšiu, a teda najagresívnejšiu formu moru.
Rýchlosť tohto patogénu je desivá. „Inkubačná doba môže byť len 24 hodín,“ varuje WHO vo svojich materiáloch. Organizácia ďalej vysvetľuje: „Akákoľvek osoba s pľúcnym morom môže preniesť ochorenie prostredníctvom respiračných častíc na iných ľudí. Neliečený pľúcny mor, ak nie je diagnostikovaný a liečený včas, môže byť smrteľný.“ Napriek týmto hrozivým faktom je miera vyliečenia vysoká, podmienkou je však podanie liekov do 24 hodín od prvých príznakov.
