V Demokratickej republike Kongo naplno zúri nová vlna eboly, ktorá už pripravila o život stovky ľudí.
Odborníci varujú, že tragický scenár bol v tejto oblasti prakticky nevyhnutný, pretože vírus tu našiel ideálne podmienky na nekontrolované šírenie.
Od riskantnej konzumácie diviny až po kolabujúce zdravotníctvo – faktory, ktoré ženú tento nebezpečný vírus hlbšie do populácie, sú hlboko zakorenené v miestnej realite.
Nebezpečný dotyk s divočinou
Prudký nárast prípadov, ktorý odštartoval v máji, sa sústreďuje najmä v rizikovom pohraničí medzi Ugandou a Demokratickou republikou Kongo. Táto oblasť je popretkávaná národnými parkmi, ktoré sú prirodzeným domovom prenášačov eboly. Podľa experta Jamesa Bagumu z Univerzity v Kampale je úzke prepojenie ekosystému so životom ľudí časovanou bombou.
„Ľudia chodia do týchto národných parkov loviť a zvieratá navštevujú záhrady miestnych obyvateľov pri hľadaní potravy. Fyzický kontakt s divočinou je bežný a niektorí ľudia tieto tvory jedia. Ekosystém je úzko prepojený, čo zvyšuje možnosť prenosu nákazy priamym kontaktom,“ objasnil Baguma pre vedecký časopis Nature.
Bariéry v myslení aj v infraštruktúre
Zmena správania v komunitách naráža na tradície. Na miestnych trhoch sa bežne obchoduje s mäsom opíc, paviánov či netopierov. „Ľudia nám hovoria, že toto mäso jedia často a nikdy neochoreli, čo nesmierne sťažuje dosiahnutie trvalej zmeny správania,“ vysvetľuje Baguma.
Okrem stravovacích návykov predstavuje hrozbu aj nízky hygienický štandard. Zvieratá sa často udomácňujú priamo v ľudských obydliach, kde kontaminujú vodu a jedlo. Na infekciu stačí zdanlivá maličkosť – ak niekto zje potravinu, ktorá spadla na zem znečistenú výkalmi alebo močom infikovaného zvieraťa.
Podvyživený systém v tieni konfliktu
Zastavenie epidémie nie je len medicínskou, ale aj politickou výzvou. Situáciu komplikuje prebiehajúci etnický konflikt, ktorý paralyzuje koordinovanú pomoc. K tomu sa pridáva slabá infraštruktúra a znížená finančná podpora zo strany USA, čo spôsobilo, že reakcia úradov bola fatálne pomalá.
Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus neskrýva vážne obavy: „Na národnej úrovni je riziko veľmi vysoké.“ Odborníci predpokladajú, že čísla nakazených budú rásť, kým sa nepodarí stabilizovať bezpečnostnú situáciu a obnoviť sledovanie chorôb.
Humanitárna organizácia International Rescue Committee (IRC) upozorňuje, že za eskaláciou stoja aj rozpočtové škrty: „Oslabené systémy sledovania chorôb po výraznom obmedzení financovania zdravotníctva prispievajú k rýchlej eskalácii tejto epidémie.“
