Slovenský zdravotnícky trh čelí bezprecedentnému škandálu. Protimonopolný úrad SR (PMÚ) odhalil rozsiahlu nelegálnu dohodu štyroch medicínskych laboratórií a jednej asociácie, ktoré roky manipulovali ceny a rozdeľovali si trh. Za toto protisúťažné konanie, ktoré zasiahlo aj štátne výdavky počas pandémie COVID-19, vyrubil úrad rekordné sankcie presahujúce 14,8 milióna eur a zákaz účasti vo verejných súťažiach.
Razia po upozornení analytikov
Celý prípad sa začal vyvíjať v roku 2023. Na podozrivé správanie dominantných hráčov v segmente laboratórnej diagnostiky pôvodne upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Analytikom ministerstva financií sa nepozdával spôsob, akým firmy uzatvárali zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
PMÚ na základe týchto podnetov vykonal neohlásené inšpekcie v priestoroch najvýznamnejších firiem. Zhromaždené dôkazy boli natoľko silné, že v máji 2024 úrad odštartoval oficiálne správne konanie. Výsledkom je rozsiahly, viac než 370-stranový verdikt, ktorý detailne popisuje nekalé praktiky v slovenskom zdravotníctve.
Dohody na úkor verejných financií
Podľa Petra Demčáka, podpredsedu PMÚ, išiel úrad pri stanovovaní trestov na samotnú hranicu zákona. „Uložili sme sankciu vo výške maximálnych desiatich percent z celosvetového obratu a uplatnili najprísnejšiu mieru závažnosti,“ vysvetlil na tlačovej konferencii.
Riaditeľ odboru kartelov PMÚ Juraj Sýrny spresnil, v čom konkrétne podvody spočívali. Firmy si medzi sebou vymieňali citlivé informácie, koordinovali ponuky vo verejných súťažiach a čo je najzávažnejšie – postupovali jednotne voči poisťovniam, aby si vynútili čo najvyššie platby za svoje služby.
Kartel profitoval aj z pandémie
Šokujúcim zistením je, že protisúťažné konanie sa nezastavilo ani počas globálnej zdravotnej krízy. Práve naopak. Kým prvé dohody o cenách siahajú do júna 2017, po vypuknutí pandémie COVID-19 účastníci svoju spoluprácu ešte rozšírili.
Predmetom nelegálnych dohôd sa stali aj PCR a antigénové vyšetrenia. Spoločným postupom si laboratóriá umelo zvyšovali vyjednávaciu silu, čím mohli priamo zaťažiť verejné zdroje v čase, kedy bol štát najzraniteľnejší. Keďže sa však väčšina firiem voči rozhodnutiu odvolala, prípad nateraz zostáva neprávoplatný. Jeden z účastníkov však zvolil cestu spolupráce (tzv. program zhovievavosti), za čo mu bola pokuta znížená.
