Nemecká vláda hľadá spôsoby, ako urýchliť repatriáciu sýrskych migrantov po páde režimu Bašára al-Asada.
Nový vládny návrh počíta s dramatickým zvýšením finančného bonusu za dobrovoľný odchod, ktorý by mal stúpnuť z doterajšieho priemeru 1 000 eur na paušálnu sumu 8 000 eur.
Kým politici argumentujú úsporou na sociálnych dávkach, kritici hovoria o nehoráznosti voči nemeckým pracujúcim, pre ktorých táto suma predstavuje niekoľkomesačný plat.
Matematika verzus emócie
V Nemecku momentálne žije približne 900-tisíc Sýrčanov, pričom viac ako polovica z nich má status tzv. doplnkovej ochrany. Kancelár Friedrich Merz (CDU) presadzuje názor, že po decembrovom prevrate v Sýrii už neexistujú dôvody na azyl. Jeho cieľ je ambiciózny: dosiahnuť návrat až 80 percent sýrskych utečencov.
Aktuálny systém vyplácania príspevkov je administratívne neúnosný. Každá suma sa totiž vypočítava individuálne. Nový návrh má byť jednoduchý, rýchly a motivujúci. Roman Poseck (CDU), minister vnútra spolkovej krajiny Hesensko, tento prístup schvaľuje: „Ak by sa podarilo presvedčiť viac Sýrčanov, aby opustili krajinu, mohlo by to mať ekonomický zmysel. Vyššie návratové platby v štvorciferných alebo aj nižších päťciferných sumách sú pre štát výhodné v porovnaní s dlhodobými nákladmi na sociálne dávky.“
Stratégia cukru a biča
Odborníci na migráciu však upozorňujú, že samotné štedré šeky stačiť nebudú. Daniel Tym, expert na azylové právo, vníma finančné stimuly len ako časť riešenia. „Peniaze samy osebe situáciu nevyriešia,“ upozorňuje Tym. Podľa neho musí štát postupovať ráznejšie: „Je potrebné odoberať ochranné statusy a Sýrčanov deportovať.“
S tým súhlasí aj minister Poseck, ktorý zdôrazňuje, že motivácia peniazmi funguje len v tieni hrozby núteného odsunu. „Dobrovoľný návrat funguje dlhodobo len vtedy, ak ľudia vedia, že inak budú deportovaní,“ tvrdí politik.
Verejnosť hovorí o výsmechu
Napriek logickým argumentom o úsporách naráža návrh na tvrdú realitu nemeckého každodenného života. Komentátor týždenníka Focus Oliver Stock upozorňuje na priepasť medzi politickými modelmi a pocitmi občanov. Pre priemerného Nemca je 8 000 eur suma, ktorú zarobí za štvrťrok. Pre iných je to odmena za leto plné nadčasov a nočných zmien.
„A v tejto situácii, práve v tejto situácii, má štát dávať ľuďom peniaze za opustenie Nemecka? To sa nezdá byť pragmatické. To je výsmech,“ píše Stock. Poukazuje aj na to, že nemecká ekonomika momentálne pripomína „starý dieselový motor“ a občania sa potýkajú s drahotou a preplnenými školami.
Okrem morálneho hľadiska straší krajinu aj bezpečnostné riziko. Pri zahltených úradoch a existencii falošných pasov je reálne, že niektorí migranti zinkasujú tisíce eur a o pár mesiacov sa pod novou identitou opäť prihlásia do nemeckého sociálneho systému.
