Nemecká politická scéna čelí bezprecedentnému preskupeniu síl, ktorému dominuje raketový nárast popularity Alternatívy pre Nemecko (AfD). Podľa najnovšieho prieskumu inštitútu Insa dosiahla táto opozičná strana rekordný 29-percentný výsledok, čím odsunula konzervatívny blok CDU/CSU na historické minimum. Kým nespokojnosť s hospodárskou krízou a vládnymi spormi rastie, durínsky minister vnútra bije na poplach a kroky pravicových populistov prirovnáva k pokusu o rozvrat demokratického zriadenia.
V skratke
- Strana AfD upevnila svoju pozíciu lídra so ziskom 29 %, čím si pred opozičnou CDU/CSU vybudovala rekordný, až sedempercentný náskok.
- Georg Maier varoval, že plánované personálne čistky v štátnej správe pod taktovkou AfD by sa rovnali štátnemu prevratu.
- Podpora súčasnej vládnej spolupráce strán CDU/CSU a SPD dramaticky klesla na súhrnných 34 %, čo je hlboko pod výsledkom z posledných volieb.
Rekordný náskok a pád tradičných strán
Aktuálne dáta inštitútu Insa potvrdzujú trend, ktorý v Nemecku naberá na obrátkach už niekoľko mesiacov. Kým v marci si kresťanskí demokrati (CDU) pod vedením Friedricha Merza ešte držali mierne prvenstvo, dnešná realita je odlišná. Únia CDU/CSU klesla na 22 %, čím sa priepasť medzi nimi a AfD prehĺbila na doteraz nevídanú úroveň.
Dôvodov tohto prepadu je viacero. Nemecko sa zmieta vo vleklej hospodárskej recesii a verejnosť negatívne vníma aj neustále vnútorné konflikty medzi vládnymi partnermi. Tradičné piliere moci sa pod tlakom bezútešných vyhliadok začínajú drobiť.
Kríza sociálnych demokratov a nástup alternatív
Ešte horší scenár prežívajú vládni sociálni demokrati (SPD). Strana kancléra sa prepadla až na štvrté miesto so ziskom 12 %, pričom ich predbehli aj Zelení (14 %). Ak by sa voľby konali dnes, do Spolkového snemu by sa dostala aj ľavicová strana Die Linke so ziskom 10 %, zatiaľ čo ostatné menšie strany mierne oslabili.
Pre porovnanie, vo federálnych voľbách vo februári 2025 získali CDU/CSU a SPD spoločne takmer 45 % hlasov. Dnešných 34 % jasne deklaruje, že nemecký volič hľadá alternatívu k súčasnému politickému mainstreamu.
Obvinenia z pokusu o prevrat
Napätie sa stupňuje najmä vo východných spolkových krajinách. V Sasku-Anhaltsku a Durínsku sa podpora AfD šplhá k hranici 40 %, čo by strane mohlo priniesť absolútnu väčšinu v tamojších parlamentoch. Hlavný kandidát AfD v Sasku-Anhaltsku, Ulrich Siegmund, vyvolal vlnu kontroverzií vyhlásením, že po víťazstve plánuje „potrebné personálne zmeny“ a mieni obsadiť 150 až 200 kľúčových pozícií v štátnej správe.
Durínsky minister vnútra Georg Maier (SPD) na tieto slová reagoval mimoriadne ostro pre médiá zo siete RND:
„Plány AfD sú v do očí bijúcom rozpore so zákonom. Štátnych úradníkov nemožno ľubovoľne hromadne nahrádzať. Nemecký zákon o štátnej službe vyžaduje, aby boli kandidáti pri obsadzovaní pozícií vyberaní na základe jasne definovaných kvalifikačných profilov. Štátni úradníci sú navyše povinní k bezpodmienečnej lojalite voči ústave.“
Koniec politického bojkotu?
Podľa Maiera musia štátni zamestnanci celým svojím správaním preukazovať oddanosť slobodnému demokratickému poriadku. Akékoľvek ideologické čistky by podľa neho zničili základy právneho štátu. „Ak by AfD ignorovala tieto zavedené zásady nemeckej štátnej správy, rovnalo by sa to štátnemu prevratu,“ dodal minister.
Napriek varovaniam politických elít sa však zdá, že nemecká verejnosť mení postoj k izolácii tejto strany. Prieskumy naznačujú, že už 40 % Nemcov si želá, aby ostatné politické subjekty ukončili bojkot AfD a prestali sa brániť vzájomnej spolupráci.
