Slovensko a Ruská federácia po päťročnej prestávke oživujú vzájomné hospodárske vzťahy. Na jeseň 2026 sa chystá prvé zasadnutie spoločnej Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu od začiatku vojny na Ukrajine. Kým vládny kabinet tento krok obhajuje snahou o pragmatickú politiku na všetky svetové strany, opozícia hovorí o strate politickej reality a zatváraní očí pred medzinárodným dianím.
Návrat k spoločnému stolu po rokoch
Päťročná odmlka v oficiálnych slovensko-ruských hospodárskych vzťahoch sa chýli ku koncu. Spoločná medzivládna komisia, ktorá naposledy rokovala v bratislavskej centrále v roku 2021, sa opäť zíde. Jej činnosť bola zmrazená na jar 2022 v bezprostrednej reakcii na rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu.
Iniciatíva na jej reštart sa však formovala dlhšie. Moskva verejne deklarovala záujem o oživenie formátu ešte v decembri 2025. Podľa vtedajších vyjadrení hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej Kremeľ čakal len na to, kedy Bratislava vymenuje svojho zástupcu.
Od Fica s Putinom k reálnym prípravám
Politickú dohodu o návrate k rokovaniam spečatili v roku 2025 premiér Robert Fico (Smer-SD) a ruský prezident Vladimir Putin. Vláda následne do pozície slovenského spolupredsedu komisie nominovala v máji 2026 Juraja Blanára. Ten vo funkcii nahradil bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorému post formálne patril aj po jeho odchode z vládnych štruktúr.
Projekt sa aktuálne posúva do realizačnej fázy. Šéf slovenskej diplomacie vo štvrtok 20. augusta potvrdil prvé prípravné online stretnutie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Nikolajevičom Falkovom, ktorý vedie ruskú časť delegácie.
„S ruskou stranou sme dnes odkomunikovali organizačné náležitosti k príprave zasadnutia komisie, ktoré plánujeme na jeseň tohto roka,“ uviedol Blanár k aktuálnemu vývoju. Zatiaľ však zostáva otázne, kde presne sa stretnutie odohrá a aké konkrétne hospodárske a vedecké témy budú predmetom debát.
Zahraničná politika „na všetky svetové strany“
Súčasný kabinet vníma oživenie dialógu s Moskvou ako integrálnu súčasť svojej stratégie. Minister zahraničných vecí tento prístup dlhodobo definuje ako snahu o politiku orientovanú na všetky svetové strany bez výnimky.
„Udržiavame dialóg so všetkými krajinami, ktoré majú záujem o pragmatickú spoluprácu s nami v prospech národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, slovenskej ekonomiky a občanov SR,“ vyhlásil rezolútne Blanár.
Tento krok však bude musieť manévrovať v zložitých geopolitických mantineloch. V Európskej únii naďalej platia tvrdé hospodárske sankcie voči Rusku, ktoré Rada EÚ nedávno predĺžila až do 31. júla 2027. Hoci samotné diplomatické zasadnutie pravidlá EÚ neporušuje, Slovensko musí striktne dodržiavať obmedzenia týkajúce sa obchodu, energetiky, finančného sektora či vyspelých technológií.
Ostrá reakcia opozície: Strata reality
Ohlásenie obnovenej spolupráce okamžite narazilo na tvrdý odpor politických oponentov. Podpredseda hnutia Progresívne Slovensko Ivan Korčok podrobil kroky vlády na tlačovej konferencii masívnej kritike. Bývalý minister vyčítal slovenskej diplomacii absolútnu stratu kompasu.
Poukázal predovšetkým na morálny rozmer rokovaní v čase prebiehajúcich útokov u našich východných susedov. „Rusi bombardujú detskú nemocnicu na Ukrajine, vláda si to ani nevšimne a v ten istý deň, v ten istý deň, oni rokujú s ruskou vládou, teda tými, ktorí zabíjajú ľudí na Ukrajine, o spolupráci,“ reagoval emotívne Korčok.
Opozičný politik následne dodal, že by bolo pre renomé Slovenska prijateľnejšie, keby vláda radšej mlčala. „Ja neviem v mene koho to robia, ale desí ma už aj tá úplná strata reality,“ uzavrel svoje vystúpenie Korčok.
