Vesmír nie je večný. Najnovšie astrofyzikálne výpočty naznačujú, že všetka hmota — vrátane tých najodolnejších objektov ako sú čierne diery — sa jedného dňa rozpadne. Vedci na základe pozorovaní a výpočtov vychádzajúcich z teórie Stephena Hawkinga odhadli, kedy nastane úplný zánik všetkého, čo poznáme.
Zánik vesmíru: Čo hovoria nové vedecké prepočty?
Tím astrofyzikov vypočítal, že drvivá väčšina pozostatkov hviezd zanikne v priebehu približne 10⁷⁸ rokov. V prípade supermasívnych čiernych dier môže tento proces trvať až 10⁹⁶ rokov.
Podľa vedcov ide o hornú hranicu životnosti hmoty vo vesmíre, ktorá výrazne presahuje vek, aký odhadujeme podľa Hubbleho-Lemaîtrovho zákona rozpínania vesmíru.
Hawking mal pravdu: Čierne diery sa skutočne vyparujú
Už v 70. rokoch 20. storočia Stephen Hawking navrhol, že čierne diery nie sú večné. Jeho teória Hawkingovho žiarenia predpokladá, že čierne diery veľmi pomaly vyžarujú kvantové žiarenie, čím postupne strácajú svoju hmotu.
Dnes sa táto hypotéza teší čoraz väčšej podpore vďaka pozorovaniam a výpočtom:
„Predpokladá sa, že čierne diery sa rozpadajú prostredníctvom Hawkingovho žiarenia. Nedávno sme objavili dôkazy, že samotné zakrivenie časopriestoru – aj bez existencie horizontu udalostí – vedie k ich vyparovaniu,“ uvádzajú autori štúdie.
Nielen čierne diery. Vyparovanie čaká aj biele trpaslíky a neutrónové hviezdy
Podľa nového výskumu sa môžu vyparovať aj iné husté kozmické objekty, ako napríklad neutrónové hviezdy alebo biele trpaslíky. Tieto objekty vznikajú ako pozostatky po vyhasnutí hviezd a boli doteraz považované za extrémne stabilné.
Vedci analyzovali rýchlosť vyparovania nerotujúcich telies s konštantnou hustotou. Výpočty ukazujú, že v zakrivenom časopriestore môže dochádzať k tvorbe virtuálnych častíc, ktoré pomaly oslabujú štruktúru aj týchto objektov — podobne ako pri čiernych dierach.
Tma príde skôr než koniec. Galaxie zmiznú z dohľadu
Aj keď na skutočný koniec všetkej hmoty si bude musieť vesmír „počkať“ ešte stovky kvintiliónov rokov, významné zmeny nastanú oveľa skôr. V dôsledku zrýchľujúcej sa expanzie vesmíru sa už za 150 až 200 miliárd rokov väčšina galaxií vzdiali za hranicu pozorovateľnosti.
V tom čase už budeme vidieť len hviezdy našej vlastnej galaxie — Mliečnej cesty. Zvyšok vesmíru sa ponorí do kozmickej temnoty.
Zem zanikne oveľa skôr: Slnko nás pohltí
Z pohľadu ľudstva však budú rozhodujúce oveľa kratšie časové horizonty. Slnko sa za približne 5 miliárd rokov premení na červeného obra a pravdepodobne pohltí Zem.
Ak v tom čase ešte bude existovať život na našej planéte, bude musieť emigrovať na iné planéty mimo slnečnej sústavy, alebo nájsť iné riešenie — napríklad digitálnu formu existencie.
Je koniec definitívny? Možno nie…
Zánik všetkej hmoty a temnota, ktorá po ňom príde, ešte nemusí znamenať definitívny „koniec všetkého“. Niektorí fyzici poukazujú na teóriu multiverza — predstavu, že náš vesmír je len jedným z mnohých.
Je teda možné, že smrť tohto vesmíru by mohla otvoriť cestu k vzniku nového — alebo umožniť prechod do iného sveta, ak nájdeme spôsob, ako medzi nimi cestovať.
